Pojem Barolo nie je milovníkovi talianskeho vína neznámy. Pochádza z regiónu Piemont a vyrába sa výhradne z odrody Nebbiolo.
Ak sa rozhodnete vyskúšať niektoré z piemontských Barol, zamerajte svoju pozornosť pri výbere na staršie ročníky. Pamätajte si - v tomto prípade doslova a do písmena platí staré známe „zrieť ako víno“. Už pri procese výroby je zákonom dané, že toto víno musí zrieť, resp. stráviť aspoň 4 roky vo vinárstve, z toho minimálne 18 mesiacov v dreve. Aj po tomto relatívne dlhom čase však vyzrievanie Barola pokračuje. Vrchol dosahuje tento taliansky skvost aj po 12-tich rokoch.
Barolo teda patrí k vínam, ktoré sa vyslovene hodia aj na archiváciu. Samozrejme, v tomto prípade musia byť zachované vhodné podmienky, ktoré udržia a zveľadia všetky jeho kvality po dlhé roky.
Kde bolo, tam bolo... Bolo raz Barolo
Barolo je vínom, ktorým si talianska šľachta pripíjala už od 13. storočia. Rovnaké bolo toho času meno, nie však víno. Kedysi bývalo toto víno až nadmieru sladké a dokonca perlivé. V súčasnosti sa produkuje už len ako suché víno a patrí k najslávnejším a najprestížnejším talianskym vínam vôbec.
K jeho zušľachteniu, zmene technológie výroby a k celkovej úprave konceptu Barola prišlo až začiatkom 19. storočia. Bolo to najmä zásluhou markízy Giulie Colbert Falletti. Tá rozhodla, že proces výroby i finálne víno sa bude vyrábať tak, aby ho bolo možné dlhšie uchovávať, a aby bolo vhodné aj na export. Vzniklo tak viac štruktúrované, plnšie a suchšie víno. Vtedajší kráľ Carlo Alberto di Savoia sa dozvedel o tomto novom víne a požiadal markízov Faletti z Barola, aby mu tento vzácny nápoj doručili. Na kráľovský dvor bolo následne zaslaných 325 drevených sudov, na každý deň jeden, okrem 40-dňového pôstu. Kráľovi sa toto víno tak zapáčilo, že nariadil zriadenie svojho vlastného vinárstva na jeho produkciu.
K vylepšeniu vína potom významným dielom prispel aj Camillo Benso, gróf z Cavour, ktorý tiež začal s vlastnou výrobou Barola, ktoré ponúkal pri rôznych formálnych i neformálnych štátnickych stretnutiach. Týmto vínom sa pripíjalo aj pri oslavách zjednotenia Talianska v roku 1861. Aj kvôli týmto udalostiam sa Barolu priznáva označenie „kráľ vín, víno pre kráľov“.
Na Barolo si treba počkať
V tomto prípade ide o pomalý zážitok pre trpezlivých - a to nielen čo sa týka vyzrievania, ale aj samotnej konzumácie. Nové metódy prezentácie vína už nie sú striktne len a len o dekantácii, teda o preliatí vína do karafy. Aj mnohé reštaurácie od dekantácie upúšťajú. Napriek tomu je však s pitím Barola spojený istý rituál.
Je to totiž víno, ktoré potrebuje svoj čas, aby sa ukázalo v tom najlepšom svetle. Treba si naň počkať, nechať ho dýchať, kým si ho môžete dokonale vychutnať.
Barolo je skutočne veľmi špecifické. Priamo po otvorení často nie je cítiť žiadnu výraznú vôňu. No už po 15-tich minútach sa situácia mení. Barolo začne po kontakte so vzduchom pracovať a ukazovať všetky svoje krásy. Mení sa doslova každou minútou. A tento proces pokračuje dokonca aj po niekoľkých dňoch. Taliani odporúčajú čakať pol hodinu pre každý rok, ktorý uplynul od zberu hrozna. Aj preto niekedy so smiechom hovoria, že keď si chcú vychutnať fľašu Barola, musia si zobrať deň dovolenky.
Aké teda je dobré Barolo?
Barolo má pomerne vysoký obsah alkoholu. Je nad úrovňou 13%, preto je jeho pitie malým rituálom, kde si jednu fľašu dokážete vychutnať nielen vo dvojici, ale aj v skupine priateľov. Dobre vyzreté Barolo je plné víno, s dlhšou dochuťou, v ktorej objavíte vôňu aj chute sliviek, višní a černíc. Jeho farba nie je príliš výrazná, po okrajoch môže pôsobiť až oranžovo. Dalo by sa prirovnať k vínam z odrody Pinot Noir (Rulandské modré).
Na našom winetripe po Piemonte nás zaujalo Barolo od vinárstva Cascina La Traversa - Stefano Farina, ktoré sa nachádza v okolí malebnej dedinky La Morra, v piemontskej oblasti Langhe. Toto víno ročníka 2011 s označením DOCG zrelo jeden rok v nerezovej nádrži, dva roky vo veľkých slavónskych dubových sudoch a následne ešte vo fľaši. Dokonca nielen predpísané štyri, ale rovno päť rokov. Malo krásnu červenú farbu s oranžovými odleskami. V aróme bolo na začiatku cítiť bobuľovité ovocie, neskôr fialky, tóny sladkého drievka a jemnú korenistosť, po dlhšej dekantácii aj jemné tóny kávy či tabaku. Chuť bola lahodná, s jemnou trieslovinou a šťavnatou kyselinkou v závere. V dlhej dochuti bolo cítiť černice, horkú čokoládu i kávu. Alkohol tohto vína sa síce vyšplhal na 14,5%, no v chuti nebol vôbec dominantný, alebo rušivý, naopak, dopĺňal jeho podmanivú eleganciu.
