Blog Post Old · Kam Za Vínom

Hoci pôvodne neplánoval vinársku kariéru, osud tomu chcel inak. Štúdium na lekárskej fakulte povesil na klinec a biely plášť vymenil za budúcnosť v rodinných vinohradoch a rodinnom vinárstve. Spolu s bratom dnes obhospodarujú 11 hektárov viníc v oblasti, ktorá má za sebou bohatú vinohradnícku minulosť, a kde je s vínom spätá história každej miestnej rodiny.

Vaše vinárstvo sa dá označiť za klasické rodinné - ste dvaja bratia, robíte víno, staráte sa o svoje vinice. Vaša rodinná tradícia však siaha ďalej...

Tu je do toho namočená každá rodina, ktorá je pôvodom z Čajkova. Vinohrady tej našej sa spomínajú v evidencii pre banskobystrické biskupstvo z roku 1767. Na väčšej časti z nich hospodárime dodnes. No pokiaľ ide o takú „novodobú“ históriu, my žijúci sme sa do toho zapojili v roku 1994, keď naši rodičia založili firmu Víno Čajkov. V tom čase robili len sudové vína a ja s bratom sme im trošku pomáhali vo viniciach, aj keď to v tom čase nebola naša najobľúbenejšia činnosť.

S úpadkom sudovky, vďaka dovozu lacných vín, už našich nebavilo súťažiť s tou situáciou koncom 90-tych rokov. Pokračovali vo výrobe vína pre stálych zákazníkov, ale že by sa snažili robiť vo väčšom, to už nie. Aj my s bratom sme sa začali venovať iným veciam, nechceli sme byť vinári. Obaja sme boli aj nejaký čas v zahraničí. Na Slovensko sme sa vrátili zhruba v rovnakom čase.

Môj brat Martin si z Nemecka priniesol veľa skúseností o tom, ako sa poriadne starať o vinohrady. V tom čase sme dostali ponuku na jeden starý družstevný vinohrad. Bol síce veľmi zanedbaný, a pre nás tiež nevídane veľká plocha, ale šli sme do toho. Boli to prvé 4 hektáre, čo sme sadili v roku 2009. Prvé vína z nových vinohradov sme potom fľašovali už pod značkou Muráni – Víno Čajkov.

Vývoj máte v podstate identický ako u väčšiny vinárstiev, ktoré sú na trhu - začali ste sudovkou, potom prešli na fľašovanie a prívlastkové vína. Vy ste ale vsadili od začiatku aj na vinohrady. Aká bola situácia, keď ste začínali?

Bolo to v roku 2009 kedy sme sadili vinohrady. V úvode nám pomohlo hlavne to, že brat videl, ako vyzerajú vinice v Nemecku. Vedel teda, ako sa dá pri pestovaní hrozna mnoho vecí vylepšiť. Okamžite sme zvolili rýnsko-hessenské vedenie viniča, ktoré sa nám osvedčilo. Tu boli totiž väčšinou „závesy“, kde boli obrovské úrody, veľmi zaťažené kry, a my sme toto nechceli robiť. Vždy sme sa chceli zamerať na kvalitatívnú stránku veci.

Ako to vnímate v súčasnosti, kde sa nachádzate, kam sa ten váš príbeh dopracoval?

Často nad tým v poslednej dobe premýšľame. Stále sa veľa učíme o surovine, ktorú spracúvame. Prvé odrody, ktoré sme sadili, sme ešte nepoznali, keďže sme ich sami nepestovali - napr. Sauvignon a Dunaj. Niektoré odrody sme poznali už veľmi dobre napr. Frankovku a Peseckú leánku. Vinič ako rastlinu už poznáme veľmi dobre, jeho choroby, jeho celkový stav, čo treba kedy robiť. V súčastnosti je náš hlavný cieľ eliminácia chemickej ochrany viníc, s ktorou sme začali minulý rok. S tým spojená bude aj výroba naturálneho vína, ktoré berieme ako výzvu. Budúci rok už máme plány na Pinot Noir a Rizling rýnsky, ktoré budú robené aj naturálne.

Bohužiaľ na Slovensku nemáme pojem naturálne vína, nielen v legislatíve, ale aj celkovo presne určený. Sú tu aj rôzne štýly naturálnych vín. Ako ho vnímate vo Vašom vinárstve?

Z môjho pohľadu je to víno vyrobené z chemicky neošetrovaného vinohradu, ktoré sa nezakváša selektovanými kvasinkami, ako víno vyrobené bez chemických zásahov počas spracovania hrozna alebo prípravy vína - žiadne taníny, žiadne úpravy cukru a kyseliny. Musíme si vystačiť s minimálnou sírou a fyzikálnymi procesmi.

Vieme, že s takto zviazanými rukami sa dobré veci dajú urobiť len zo 100%-nej suroviny, takže uvidíme, ale väčšinou sa nám darí držať hrozno v dobrej kondícii.

Momentálne máte 11 hektárov vinohradov. Čo máte teraz nasadené?

Vinohrady máme v troch lokalitách. Najväčšia z nich je Deberča, kde sú nasadené 4 biele a 4 červené odrody. Z bielych je to Sauvignon, Pinot gris, Pinot blanc a Rizling. Teraz sme tam doplnili na voľné miesto ešte Muškát Ottonel, takú menej rozšírenú muškátovú odrodu, ktorá sa tu ale kedysi viac pestovala. Červené sú Dunaj, Frankovka, Alibernet a Pinot Noir.

Ďalšiu vinicu máme na Rýľovke, kde sme na jar sadili Peseckú leánku. Máme tam ešte malé experimentálne viničky, kde je nasadená Rosa, Nitria, Merlot a Dornfelder.

Na ďalšej vinici je Rizling rýnsky a v najzápadnejšej časti chotára pre nás môj švagor pestuje červené novošľachtence Rudavu a Rimavu.

Obec Čajkov a celé okolie sú známe tým, že sú položené na sopečných vyvrelinách. Ako vnímate vplyv tohto podložia na výsledné vína?

Vína sú minerálne. Hlavne to cítiť u vín, ktoré majú nižšiu kyselinu, vtedy tá minerálnosť vystupuje. Vína sú tu vo všeobecnosti menej kyslé. Miestny tuf takpovediac moderuje obsah kyselín v hrozne. Červenému to obvykle prospieva, u bieleho treba dať pozor. Tam sú vyššie kyseliny často žiadúce pre svieži pocit, aby nebolo víno mdlé. To obvykle riešime skorším zberom.

Ako by ste charakterizovali štýl vína, ktoré robíte teraz? A ktoré považujete za takú vlajkovú loď? Je to tradičná miestna Pesecká Leánka, ktorá je v poslednej dobe na celom Slovensku na vzostupe?

Naše vína by som asi zaradil k modernému typu vín. Snažíme sa v nich o zachovanie sviežosti a aromatiky, aj keď v prvých fázach výroby vína k určitému kontaktu muštu so vzduchom dochádza. Víno je potom z dlhodobého hľadiska stabilnejšie. Možno v tomto prípade nie je aróma až taká prenikavá, no voňajú stále pekne. Snažíme sa tiež o čistotu chuti.

A keby ste mali niekomu predstaviť – toto je víno od Murániovcov, že toto je také echt čajkovské...

Už sme spomínali Peseckú leánku - to je taká echt odroda. Má vďaka tufovým podložiam veľmi príjemné a svieže kyselinky. Niekde sú tieto vína možno ešte kyslejšie, ale to už nie je až tak dobré. Tu ten tuf krotí Leánky, takže výsledkom sú svieže a ľahké vína. Veľmi nekonfliktné, univerzálne, keď si chce dať niekto pohárik bieleho. Alebo dobre vyzretú archívnu Frankovku. Kvalita vydarenej Frankovky z Čajkova môže razom obrátiť aj človeka, ktorý túto odrodu nemá veľmi v obľube.

Rizlingy sú tu tiež veľmi dobré, no ja myslím, že najväčší potenciál má červené víno. Je tu dostatočne teplo - končí tu Podunajská nížina, za nami začína stredné Slovensko. Svahy sú veľmi výhrevné, takže tu vie dozrieť aj tá najnáročnejšia odroda do plnej zrelosti. To nám potvrdzuje napr. Alibernet - neskôr dozrievajúca odroda. V červených vidíme budúcnosť. Moja najobľúbenejšia odroda je Pinot noir, elegantné víno s jemnou farbou.

Mnohí slovenskí vinohradníci sa dostali do veľmi prekérnej situácie. Výrazne klesla nákupná cena hrozna, dokonca až možno pod výrobné náklady. Ako Vy vnímate túto situáciu?

Veríme, že je to snáď len prechodné obdobie. Dúfame, že štát zakročí v rôznych podvodoch s vínami, ktoré tu rozkvitajú. Na Slovensku je veľa ľudí, ktorých slovenské víno zaujíma, chcú si ho aj kúpiť. A často si myslia, že ho kúpili - ale nekúpili. Potom budú vinohradníci robiť radšej víno sami a nie predávať hrozno za smiešne peniaze.

Ešte zabŕdneme do jednej veci súvisiacej so štátom, lebo radi hovoríme ľuďom, že štát si neuvedomuje (je to citát p. Pospíšilovej), čo môže vinárstvo a vinohradníctvo pre Slovensko urobiť. Narážame na to, že v krajinách, kde štát podporuje vínnu turistiku, tak vďaka tomu sa zveľaďuje aj samotný región. Takže tu v Čajkove to ako vnímate?

Tento vývoj je určite nevyhnutný. Stane sa to, no otázka je, akým tempom sa to bude diať. Bez podpory štátu môže trvať dlhšie, kým to tu bude žiť turizmom. Ľudia začínajú chodiť do Čajkova cielene za vínom v kombinácii s návštevou okolitých pamiatok alebo miest – Banskej Štiavnice, gotického chrámu v Hronskom Beňadiku, neďaleko sú vychýrené kúpele – Podhájska a Dudince. Sú tu aj turistické chodníky, uvažuje sa tiež o zriadení cyklotrás popod Štiavnické vrchy.

Akú pomoc by ste teda potrebovali, aby spomínaná vínna turistika fungovala?

Aby nám niekto povedal, že akú pomoc vlastne potrebujeme ☺. To by bol dobrý začiatok. Ako treba tu v regióne vytvoriť štruktúry, ktoré musí mať každé miesto, keď chce u seba s úspechom privítať a udržať návštevy. V súčastnosti sledujeme niektoré zaujímavé aktivity Oblastnej organizácie cestovného ruchu Tekov, tak snáď je to na dobrej ceste.

Ste aj v združení Terroir Tekov. Osobne hodnotíme pozitívne to, keď sa vinári spájajú v takomto združení a spoločne propagujú svoj región. Ako tieto vaše snahy vnímajú klienti alebo ľudia, ktorí majú radi víno?

Myslím, že ľudia začínajú vnímať región Tekov ako lokalitu, kde sa rodí dobré víno. Stále nás mnoho ľudí takto nepozná, ale 12 vinárstiev, ktoré vyrábajú poctivé, kvalitné vína z miestneho hrozna je schopných určite osloviť viac ľudí ako samostatné vinárstvo, a takto robiť reklamu celému regiónu.

Čo organizujeme v rámci združenia sú dve akcie za rok – Levické putovanie za vínom na hrade a zimnú predvianočnú akciu. Čitateľov by som chcel touto cestou aj pozvať do Levíc na hrad v máji na deň plný dobrého vína a jedla. Je to vzácna príležitosť ochutnať tie najlepšie vína zo združenia Terroir Tekov, nechať si naliať víno priamo od vinárov na peknom nádvorí Levického hradu.

Poďme ešte k tej najdôležitejšej otázke - ako sa k vám možno dostať? A čo majú ľudia urobiť, keď chcú spoznať vaše víno?

Vedia si nás nájsť na internete a k našim vínam sa dá dostať aj cez e-shop. Alebo stačí vyraziť do Čajkova. My sme prakticky väčšinu času vo vinárstve alebo na vinici, takže nie je pre nás problém stretnúť sa. Stačí zavolať, spýtať sa dopredu, určite sa radi stretneme s každým, kto bude mať záujem ochutnať naše vína a spoznať čilejkársky kraj.

V takom jarno-letnejšom období robíme aj degustácie pre menšie skupiny. Pre nenáročnejších sa tu dá tiež prenocovať priamo pri vinohrade - v chate, ktorá napr. momentálne slúži aj na sušenie našej špeciality – slamového vína z odrody Alibernet.