—
september 2, 2021 15:00 · 6 minút čítania
Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska vníma pozitívne situáciu ohľadom vývoja vinohradníctva a trhu s vínom v susednej Českej republike. Vinohradníctvo a vinárstvo v Českej republike za posledné dve desaťročia urobilo výrazný posun vpred. Výrazne navýšili výmery viníc, skvalitnili kontroly a výber pokút, nastavili primerané mechanizmy podpôr z Európskej únie, pripravili tuzemský trh na predaj prevažne doma vyrobeného vína z dopestovaného hrozna v ČR a hlavne podporovali vybudovanie vinohradnícko – vinárskeho turistického ruchu.
CVVS upozorňuje, že situácia v Slovenskej republike je pre vinohradníkov presne opačná. Extrémny úbytok viníc spôsobila neefektívna kontrola domácej produkcie a hlavne neefektívna kontrola a umiestnenie dovozového vína v SR. Podpory z EÚ sú na Slovensku prevažne orientované do výroby vína, málo chránime a efektívne nepodporujeme pestovateľov hrozna. Národné podpory sú minimálne a ich orientácia nie je z dlhodobého hľadiska efektívna. V roku 1985 sme mali na Slovensku 35 000 hektárov rodiacich viníc, ku koncu roka 2018 bola na Slovensku celková výmera rodiacich vinohradov len 7 739 hektárov. V prípade prevládajúcej situácie v poľnohospodárstve očakávame ďalšie zníženie výmery rodiacich vinohradov. Aj z tohto dôvodu Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska citlivo vníma akékoľvek negatívne zásahy do sektora vinohradníctva na Slovensku a v susedných krajinách. Zavedenie spotrebnej dane na víno v Českej republike chápeme ako nebezpečný precedens, ktorý negatívne ovplyvní trh s vínom a ohrozí domácu výrobu vína. Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska ďalej upozorňuje, že na Slovensku sa vôbec neprihliada na vybudovanie efektívneho systému, ktorý by riešil otázku turistického ruchu. Turistický ruch v svetovo známych vinárskych krajinách rozhýbal dopravu (prevažne leteckú), gastro, kultúru, turistické atrakcie a v neposlednom rade zamestnanosť a výber daní.
Zavedenie efektívnych kontrol dopestovaného hrozna a fyzických stavov vína by prinieslo efektívnejší výber daní. Zavedenie spotrebných daní na tiché víno by jednoznačne zvýšilo motiváciu výroby "čierneho" vína a predaj vína "bez papiera". Súčasný stav spotreby vína na dospelú osobu 12,6 l/rok (podľa Situačnej správy za rok 2018) je veľmi nereálny, nakoľko už len Česká republika, ako pivárska krajina, má spotrebu vína na dospelú osobu 24,6 l/rok. Z toho vyplýva, že už terajší stav napovedá, že reálny objem vyrobeného vína v SR nekorešponduje s reálnou spotrebou vína na dospelú osobu. Spotreba vína vo svete sa pohybuje až do 57 l/rok.
Ideálnym príkladom dopadu zavedenia daní na alkohol je ČR. Vladimír Darebník ředitel UVDL ČR povedal pre Česko v datech:
"Cenu alkoholu zvyšují i daně Vedle faktorů ovlivňujících spotřebu alkoholu, jako je právě úbytek turistů a dvojitý lockdown, existují také faktory, které ovlivňují jeho cenu. Právě tu dlouhodobě zvyšuje každoročně rostoucí spotřební daň, clo a DPH. „Přestože prodej lihovin v letošním roce značně klesnul, na vybrané spotřební dani se tento pokles příliš neprojevil. Stát od ledna do října vybral pouze o 240 milionů korun méně ve srovnání se stejným obdobím v roce 2019. Hlavním důvodem je výrazné zvýšení spotřební daně na lihoviny (o 13,2 %) platné od prvního ledna 2020."
Z hľadiska výberu daní z alkoholu v ČR štát neeviduje deficit vo výbere daní. S poklesom predaja z hľadiska pandémie, štát zvyšuje dane. S priamym nárastom daní alkohol zdražuje. V čase, kedy svetové veľmoci zlacňujú, podporujú domáce výroby rôznymi typmi podpôr, aby sa neznižovala zamestnanosť a cestovný ruch, naši susedia zdá sa, že idú opačným smerom.
Zavedenie spotrebnej dane na Slovensku by nebolo iba o odvode štátu. Išlo by aj o sprievodnú administratívnu záťaž, ale aj o finančne náročnú "službu" ciachovania (zisťovanie objemu) nádob, vykonávanú Štátnou legálnou metrológiou. Cyklus ciachovania všetkých nádob sa pravidelne musí opakovať. Víno je veľmi špecifická komodita, ktorá z hľadiska výroby nedovoľuje pohyb či presun, nakoľko sa znehodnocuje. V minulosti sa vyrábali vína nízkej kvality a používali chémiu. Dnes sú vinárstva, ktoré vyrábajú vína s nízkym zásahom síry, bez enologických prípravkov, s vínom narábajú veľmi citlivo, stáčajú vína bez čerpadiel, za pomoci gravitácie. Akýkoľvek pohyb vína navyše by znamenal výrazné znehodnotenie vína.
Pandémia priniesla výrazné zvýšenie spotreby nekvalitného tvrdého alkoholu a zníženie spotreby piva a vína, ktoré majú výrazne priaznivejší dopad na ľudský organizmus. Solventnosť národa sa znižuje, veľká časť obyvateľstva si nemôže dovoliť investovať do prísunu kvalitných potravín a preto je zvýšené riziko zaťaženia nemocníc a ďalšieho podporovania farmaceutických spoločností.
Dovoz vína a potravín výrazne zaťažuje ekológiu krajiny. Denne prejde našou krajinou cez 820 kamiónov. Vinič produkuje až trojnásobný obsah kyslíka k rovnakej ploche lesa. Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska zdôrazňuje, že pestovanie a podpora pestovania viniča a domácej produkcie, prispieva k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ktorú sa Slovensko zaviazalo dosiahnuť do roku 2050.
Sebestačnosť SR vo výrobe domácich potravín je minimálna. Neustále sa zvyšuje cena všetkých komodít a neobchádza to ani potraviny. S pestovaním hrozna sa dá zvýšiť zamestnanosť v menej rozvinutých regiónoch a tým znížiť podpory v nezamestnanosti. Preto sa zamyslime, či chceme sťažovať zlú situáciu vo vinohradníctve a vinárstve, alebo poďme tvoriť lepšiu budúcnosť.
