—
marec 17, 2019 07:40 · 4 minúty čítania
breslava, články o víne, dorota pospíšilová, exkluzívne okienko doroty pospíšilovej, novošľachtence, odrody vín, šľachtiteľka hrozna, slovenské odrody viniča, vybrané, vzdelávanie o víne
Breslava patrí medzi najstaršie odrody, ktoré vzišli z „mojej kuchyne“. Jej zrod sa datuje do roku 1960, kedy som skrížila svoj semenáč Chrupka ružová a Tramín červený s talianskou odrodou St. Maria d´Alcantara. Jej meno pripomína jedno zo starších pomenovaní Bratislavy, a to aj napriek tomu, že najväčšiu zásluhu na jej rozširovaní má celkom iná vinohradnícka oblasť.
Po rokoch sledovania hospodárskej hodnoty jedincov tohto kríženia sme vybrali semenáč č. 10/28 a pod pomenovaním Breslava sme ho prihlásili do Štátnych odrodových skúšok. No v roku 1991 – po ukončení skúšok – žiaľ neuspela. Bola porovnávaná s odrodou Müller Thurgau a nezodpovedala požiadavkám pravidelnej vysokej plodnosti, v tej dobe najzávažnejšiemu kritériu odrôd.
Silné zimné mrazy totiž poškodzujú jej málo odolné jednoročné drevo s plodonosnými očkami, čoho následkom je zníženie úrody v roku po mrazoch. Breslava je náchylná aj na jarné mrazíky. Ak nastanú v období, kedy má už vinič výhonky, úroda hrozna sa tiež znižuje. To síce platí pre všetky odrody, no o to viac pre odrody so skorým pučaním. Breslava preto patrí výlučne do bezmrazových polôh.
Nakoľko však Ministerstvo pôdohospodárstva a výživy SR v roku 1984 povolilo Breslavu množiť, rozširovala sa pomaly najmä na južnom Slovensku, konkrétne na JRD Mužla. Jej veľkým propagátorom a pestovateľom je dodnes Ing. Miroslav Petrech, ktorý neprestal jej plochy rozširovať. Práve na jeho podnet sme odrodu opätovne prihlásili do ŠOS a v roku 2011 bola zaregistrovaná.
Breslave paradoxne prospievajú aj klimatické zmeny. Práve otepľovanie klímy a mierne zimy spôsobujú, že sa za ostatných dvadsať rokov v našich vinohradníckych regiónoch nevyskytli pre vinič škodlivé zimné mrazy. Breslava poskytuje v tejto klíme pravidelné a vysoké úrody pekného hrozna, vhodného nielen pre výrobu vína, ale použiteľného aj ako veľmi chutné konzumné hrozno.
Dozrieva už v polovici septembra a v kvalitných vinárskych ročníkoch, ktoré sa v súčasnej klimatickej situácii opakujú v častej frekvencii rokov, poskytuje aromatické hrozno na výrobu prvotriednych vín. So zberom treba počkať na cukornatosť muštu okolo 23°NM a viac, ktorá umožňuje výrobu vín citrusovej arómy (grapefruit), harmonické, s patričným „telom“, teda s dlhou dochuťou, ktorá pri vínach z muštu nižšej cukornatosti niekedy absentuje.
Ročník 2017 z Mužle ide rovnými nohami do „zlatého“ hodnotenia v akejkoľvek silnej konkurencii. Vďačím Mirovi Petrechovi, nášmu južnoslovenskému guru veľkých vín, za jeho vytrvalý tlak na zachovanie Breslavy.
Breslava má pre „mužlanskú“ kvalitu nároky na región, rajón i polohu. Patrí do tých najkvalitnejších vinohradníckych svahov. Takýchto máme na južnom Slovensku aj v niektorých iných vinohradníckych oblastiach nadostač. Na pôdy je menej náročná, na výsušných svahoch hrozno netrpí suchom, možno aj pre kratší vegetačný cyklus.
Breslava teda nie je pre dosahovanie vysokej kvality vín odroda univerzála – vhodná do každého vinohradu. No z polôh, ktoré jej vyhovujú, dokáže poskytnúť vína veľmi delikátne, vína, ktoré si človek zapamätá.
Tip na knihu:
Ampelografia Slovenska (Pospíšilová a kol.) >>
