Exkluzívne okienko Doroty Pospíšilovej: HETERA – prvá odroda svojho druhu na svete

Hoci je neľahké vysvetliť genetické pojmy „ľudovo“, pri rozprávaní o tejto odrode musím začať práve od teórie šľachtenia. Hetera sa totiž svojou genetickou podstatou od ostatných našich nových i starých odrôd odlišuje.

Už názov tejto odrody svedčí o tom, že vznikla osobitnou genetickou metódou, ktorá vyvolala v potomstve kríženia jej rodičovských odrôd (Tramínu červeného (TČ) a Veltlínskeho červeno-bieleho (VČB)) tzv. heterózny efekt - preto Hetera. Heteróza je prevýšenie hodnoty znakov potomstva (ako sú úrodnosť, kvalita, rastová sila a i.) nad rodičovským párom. Tento efekt je často zjavný aj pri bežnom krížení odrôd. No metódou inzucht-heterózneho kríženia, najmä starých odrôd, je efekt podstatne výraznejší.

Pri takomto krížení je treba vytvoriť o jednu generáciu naviac – o inzuchtnú generáciu, teda opelenie oboch rodičovských odrôd vlastným peľom (samoopelenie). Je to niečo podobné ako príbuzenské párenie (inzucht), ktoré vyvoláva degeneračné znaky v potomstve. Aj u viniča je tomu tak.

Už prvá inzuchtná generácia starých odrôd viniča sa prejavuje oslabeným rastom a veľmi slabou plodnosťou. Ak však krížime jedince týchto  inzuchtných populácií navzájom, nastáva malý zázrak – neskutočná plodnosť pri nezvyčajne vysokej cukornatosti hrozna, silno rastúcich kroch, posun v dobe dozrievania k skoršiemu termínu, teda vynikajúce vlastnosti pre kvalitné vína. Prehľadne sa táto práca môže vyjadriť takto:

• Použité rodičovské  odrody:  TČ a VČB,
• 1. rok: samoopelenie (inzucht) TČ a VČB, získanie inzuchtných semien,
• 2. rok: z týchto semien vypestovanie semenáčov v skleníku,
• 3. rok: výsadba semenáčov do vinohradu,
• 4. - 10. rok: čakanie na plodnosť,
• 11. rok: kríženie krov inzuchtných populácií TČ a VČB  (teda I1TČ1 až n  x  I1  VČB1 až n). Až od tohto roku kríženia začína normálna práca šľachtiteľa, t j. ďalších 33 rokov šľachtiteľskej práce a výberu najkvalitnejších typov.

Táto metóda sa často používa pri jednoročných plodinách (najmä pri kukurici). Pri drevinách sa nevyužíva, pretože predlžuje šľachtiteľský proces o celé desaťročie. Neodradilo ma to, bádateľská zvedavosť, ale aj húževnatosť ma poháňala dopredu. A boli sme prví vo svete, ktorí použili túto šľachtiteľskú metódu na viniči!

Odmenou za trpezlivosť bol ohromujúci výsledok tejto metódy, ako aj dve vynikajúce odrody viniča – Hetera a Inzuchta, prvá registrovaná a druhá pripravená v dohľadnej dobe na prihlásenie do Štátnych odrodových skúšok ÚKSÚPu. Pokus už je založený v Modre.

Čo povedať o kvalitách Hetery?

Predovšetkým je odrodou neskorého pučania, čím je čiastočne chránená proti škodám jarných mrazov. Pritom však dozrieva v priaznivom období koncom septembra – začiatkom októbra. Patrí medzi zriedkavé odrody, ktoré pri veľmi vysokej úrodnosti hromadia v častých ročníkoch vysoký obsah cukru v hrozne. Poskytuje  možnosť výroby vín výnimočných kvalít – cibébových výberov – podobných tokajskému vínu aszú s krásnou chuťovou zrelosťou.

Som presvedčená, že tento marketingový produkt – s výnimkou tokajských odrôd – nie je ešte na Slovensku dostatočne využívaný a pritom máme pre jeho výrobu niekoľko nových slovenských odrôd (Devín, Hetera, Inzuchta,  Milia). Domnievam sa, že by sa s touto výrobou malo aspoň začať.

Hetera má mohutný vzrast a vyžaduje viac priestoru so širším sponom, prípadne vysokým vedením. Hustý porast vyžaduje presvetlenie listov najmä v zóne hrozna, čo priaznivo ovplyvňuje aj výskyt hubovitých chorôb. Vysoké úrody znamenajú aj nároky na výživu. Nepatrí teda do pôd plytkých, výsušných, chudobných, ale ani do veľmi výživných, ktoré ovplyvňujú jej nadmerný rast.

Pre kvalitné vína sa hrozno Hetery nesmie obrať pri cukornatosti pod 23 kg.hl-1. Pri nižšom obsahu cukrov poskytuje drsnejšie vína.

Tip na knihu:
Ampelografia Slovenska (Pospíšilová a kol.) >>