—
február 18, 2019 06:30 · 4 minúty čítania
články o víne, devín, dorota pospíšilová, exkluzívne okienko doroty pospíšilovej, novošľachtence, odrody vín, šľachtiteľka hrozna, slovenské odrody viniča
Devín je jednou z najstarších odrôd slovenského šľachtenia. Svetlo sveta uzrel už v roku 1958 a spolu s Dunajom a troma stolovými odrodami hrozna patrí k prvým slovenským novošľachtencom, ktoré boli v roku 1997 registrované. Vtedy sme však ešte netušili, že preslávi Slovensko na veľkých zahraničných súťažiach vín.
Víno Devín sa nestratilo ani v konkurencii 8 – 12 tisíc hodnotených vín z celého sveta. Bez medaily, obvykle z toho najcennejšieho kovu, sa z týchto súťaží Devín domov nevrátil. Vtedy sa v kuloároch súťaží degustátori zvedavo vypytovali: „Čo je to ten Devín? A kde je vlastne Slovensko?“
Odroda Devín sa veľmi pomaly rozširuje aj na plochu ďalších vinohradov. V roku 2009 sa pestoval približne na 75 ha, čo predstavuje 0,49 % celkovej plochy slovenských vinohradov. V roku 2015 už sa jeho plocha zdvojnásobila na približne 157 ha. Pomalý rozbeh je prirodzený. Koeficient výroby výsadbového materiálu viniča je totiž nízky, a ako u všetkých drevnatých rastlín, je aj východiskového materiálu pri nových odrodách spočiatku pomerne málo. Samozrejme hrá rolu aj to, ako sa príslušná odroda pestovateľom a vinárom „zapáči“ z hľadiska jej úžitkových hodnôt.
A Devín sa páči. Pestovatelia na ňom oceňujú dobrú a pravidelnú plodnosť a vhodnosť pre všetky vinohradnícke polohy a pôdy, okrem výsušných. Odroda ďalej umožňuje výrobu vín všetkých kategórií, od sviežich aromatických, cez vína hroznových a bobuľových výberov, až po vína výberové z cibéb, teda prírodne sladké.
Domnievam sa, že tento potenciál Devínu sa zatiaľ plne nevyužíva a hrozno sa vo veľkej miere spracúva na vína svieže, ľahšie. No v tejto spracovateľskej kategórii vín máme aj väčšinu odrôd bežne pestovaných. Tie však na rozdiel od Devínu nedokážu poskytnúť charakter vín mimoriadnych.
Aróma Devínu je veľmi špecifická – niečo medzi tramínovou a muškátovou. Pôvod tejto vône začína primárne už v hrozne a pri jeho spracovaní vznikajú ďalšie, ktorými sa aromatický charakter dotvorí.
Ako som už naznačila, Devín toho dokáže oveľa viac najmä v oblasti charakteru aromatiky. Ak oberieme jeho hrozno s cibébami, ktorých mimochodom dokáže Devín vytvoriť viac ako chýrne tokajské odrody, pridajú sa k jeho unikátnej aróme aj jemné chute chlebovinky, ktoré sa spolu so zbytkovým neskvaseným cukrom a vyšším obsahom alkoholu spoja do elegantného, očarujúceho, harmonického moku.
Kto raz ochutnal takýto Devín na juhu Slovenska, nemôže na tento zážitok nikdy zabudnúť. Dosiahnuť takýto výsledok však znamená, že treba mať predovšetkým trpezlivosť a neobrať Devín hneď, keď dosiahne 23°NM. Treba počkať, až bude mušt merať 28°NM a viac. Dokonca aj počiatočná botrytída po prvých jesenných zrážkach a následná suchá jeseň môžu priniesť viac osohu, než hrozno priskoro obraté z obavy pred hnilobou.
Devín je schopný takéto víno poskytovať z veľkej plochy vinohradu prirodzenou cestou, bez sušenia jednotlivých strapcov, zavesených vo vetrateľných priestoroch, ako je to pri výrobe slamových vín a dokáže vyprodukovať neporovnateľne väčšie množstvo hrozna pre takéto výberové víno. O tejto kvalite Devínu sa u nás na Slovensku ešte málo vie.
A nebolo by elegantnejšie na slávnostných hostinách ponúknuť ako aperitív pokál cibébového výberu Devínu než obvyklý štamprlík borovičky, slivovice alebo vodky? No čo poviete?
Tip na knihu:
Ampelografia Slovenska (Pospíšilová a kol.) >>
