—
november 13, 2016 08:55 · 11 minút čítania
Poznáte slovenský Tokaj? Viem, hlúpa otázka, kto z „vínomilcov“ by ho nepoznal? No poznáte naozaj všetky jeho zákutia? Ak nie, máme pre Vás dobrú správu, resp. mapu. Zoznámili sme sa totiž s človekom, ktorý je veľkým fanúšikom slovenského Tokaja a nedávno dokončil jeho podrobnú mapu, ktorú vám s radosťou (a jeho zvolením) zverejňujeme na konci článku.
No a rozhodli sme sa ho aj trochu vyspovedať, pretože nás zaujímalo, kto je jej tvorca, a prečo tá „posadnutosť“ Tokajom ☺.
Takže na úvod krátka otázka: Kto je Igor Vizner?
Mám 32 rokov, narodil som sa v Bánovciach nad Bebravou a momentálne žijem vo Francúzsku,
v mestečku Dol de Bretagne. Pracujem ako manažér kvality, bezpečnosti a ochrany životného prostredia vo firme Emerson Network Power. Do týchto končín ma zaviala najmä láska k jednej šarmantnej Francúzke, ktorú som stretol v Írsku, kam som si chodieval cez letné prázdniny zarábať na štúdium. V roku 2010 sme sa po 4 rokoch strávených na Slovensku rozhodli odísť a začať nový život vo Francúzsku, kde som dostal pracovnú príležitosť, ktorú som nemohol odmietnuť. V máji tohto roku sa nám narodil synček Jurko a robí nám veľkú radosť ☺.
A aká bola Vaša cesta k vínu?
Vínu som sa začal venovať už počas štúdia na vysokej škole v Trenčíne. Na úplnom začiatku bola Pálava, bobuľový výber, ktorú som mal možnosť ochutnať vďaka dobrému priateľovi. Predtým som nevedel, že existuje niečo také skvelé ako prírodne sladké víno. A zvedavosť ma teda prinútila venovať sa tejto téme trochu hlbšie. Každý piatok sme spolu s kamošmi chodievali do vínnej pivnice pod Trenčianskym hradom, kde sme sa učili, ako správne degustovať a spoznávať víno. Boli to skvelé chvíle plné prekvapení a objavovania nových vecí z celého sveta.
Prečo teda Tokaj?
Raz mi jeden spolužiak rozprával o tokajských putňových výberoch a o cibébach - hrozienkach napadnutých ušľachtilou plesňou Botrytis Cinerea a veľmi ma to zaujalo. Kúpil som si teda prvý tokajský výber a aj s kamošmi „vínomilcami“ sme ho ochutnali. Krásne arómy karamelu, marhuľového džemu, tabaku a vlašských orechov ma úplne dostali, keďže som dovtedy také skvelé prírodne sladké víno ešte neochutnal. Zvedavosť mi zase nedala a chcel som vedieť viac o výrobe tohto vína, ako aj o samotnom regióne Tokaj. V roku 2010 mi jeden dobrý kamarát na narodeniny daroval knihu Poklady Slovenského Tokaja a umožnil mi stretnúť sa s jej autorkou, pani Magdou Haburovou, ktorá sa Tokaju venuje už dlhé roky. Netrvalo dlho a nasledovala prvá expedícia na slovenský Tokaj, kde som mal možnosť navštíviť a spoznať veľkých, ale aj malých vinárov. V Malej Tŕni sme zišli do pivníc, v ktorých je celý rok konštantná teplota okolo 10°C a steny sú „otapetované“ pivničnou plesňou Cladosporium Cellare. Neveril som vlastným očiam, že na Slovensku máme takýto unikát. Prechádzal som sa po vinohradoch nad Malou a Veľkou Tŕňou a cítil som, že tento kus kraja mi pomaly, ale isto prirastá k srdcu. Je to unikátna vinohradnícka oblasť aj z toho dôvodu, že sa nachádza na území dvoch štátov – Slovenska a Maďarska.
Po prvej návšteve nasledovali ďalšie, a s nimi aj nové známosti a noví priatelia, ktorí sú s Tokajom nejako spätí. Od každého som sa niečo naučil a pomaličky som si začal zliepať „puzzle“ dokopy. Chcel som pochopiť, prečo a za akých podmienok došlo k rozdeleniu pôvodnej oblasti Tokaj-Hegyalja (Tokaj-Podhorie).
Veľa informácií som čerpal z kníh od slovenských, maďarských, francúzskych a iných autorov. Jedným z mojich najlepších zdrojov je kniha Tokaji - fame, fate, tradition, ktorej autorom je Miles Lambert-Gocs, Američan maďarského pôvodu.
Vo svojom diele veľmi detailne a skvelým encyklopedickým spôsobom opisuje históriu Tokaja ako celku, vrátane slovenskej a maďarskej časti. V jeho knihe som sa dočítal aj o jednotlivých tokajských vinohradníckych honoch, ako aj o histórii osídľovania tohto regiónu pred obdobím Rakúsko-Uhorska.
Za spomenutie stojí aj kniha História a budúcnosť tokajského regiónu a tokajských vín od Juraja Žadanského, historika, ktorý sa Tokaju venuje už dlhé roky. Táto trojjazyčná kniha je výnimočná aj v tom, že je spoločným dielom Maďarov a Slovákov, a na Tokaj hľadí ako na historický celok. (O pánovi Žadanskom si môžete prečítať tu.)
V Slovenskom Novom Meste, ktoré bolo kedysi súčasťou maďarského mesta Sátorajlaújhely, som sa prešiel cez most ponad potôčik Roňva. Presne tu bola v roku 1920 Trianonskou dohodou vytýčená štátna hranica, ktorá rozdelila vinohradnícku oblasť Tokaj na dve časti. Na maďarskej strane je hneď pri hranici umiestnený kamenný monument, ktorý znázorňuje pôvodné územie zemplínskej župy, ako aj časť, ktorá bola po 1. svetovej vojne odstúpená Československu.
Zistil som, že pre mnohých Maďarov je Trianon veľkým sklamaním a krivdou, s ktorou sa doteraz nedokážu vyrovnať. Cítil som tiež, že chýba efektívna komunikácia s maďarskou stranou a každá časť Tokaja si ide aj napriek spoločnej histórii svojou vlastnou cestou. Povedal som si, že je načase to zmeniť a nadviazať na konštruktívny dialóg a spoluprácu.
Uf, to sa dá? :-) A čo konkrétne ste pre toto zbližovanie Tokajov urobili?
Na Facebooku som vytvoril stránku @passionfortokaj (Vášeň pre Tokaj), na ktorej publikujem rôzne novinky a informácie o kultúrnych podujatiach, ktoré sa konajú nielen na slovenskom, ale aj maďarskom Tokaji. Na Wikipedii som doplnil článok o slovenskom Tokaji v angličtine, lebo ten pôvodný bol veľmi stručný a chýbalo mu veľa detailov a fotiek. Vo Francúzsku som zorganizoval celovečernú prezentáciu, na ktorej som oboznámil 25 francúzskych „vínomilcov“ s históriou vinohradníckej oblasti Tokaj.
Ochutnali sme vtedy všetky druhy tokajských vín – od suchých odrodových, cez samorodné, putňové výbery, až po esenciu – vzácny nektár, ktorý sme servírovali na lyžičkách. Na francúzskom fóre o víne Lapassionduvin.fr som založil tému o slovenskom Tokaji, kde pravidelne prispievam fotkami a informáciami. Spoznal som sa aj s Jerôme Perezom, ktorý je jedným zo zakladateľov tohto fóra a na Tokaj chodí pravidelne. Na moje odporúčanie navštívil takmer všetkých vinárov na slovenskej strane a napísal veľmi pozitívne recenzie na vína, ktoré degustoval. V roku 2015 som pomohol vinárom zo slovenského Tokaja pri zaslaní vín na súťaž Decanter World Wine Awards, kde zo 7 vzoriek 3 získali bronz a 4 boli „commended“. Treba podotknúť, že Decanter je súťaž s asi najprísnejším bodovým systémom a bronz tu začína na 88-ych bodoch, čo na niektorých iných súťažiach už znamená zlato. (Výsledky aj s degustačnými poznámkami si môžete pozrieť tu.)
Cez Facebook som sa skontaktoval aj s Danielom Ercseyom (na fotke nižšie), talentovaným bloggerom z Maďarska, ktorý sa Tokaju venuje už dlhšiu dobu. Je jedným z autorov stránky winesofa.eu, ktorá sa venuje propagovaniu vín a vinohradníckych oblastí strednej a východnej Európy. Zaujalo ma jeho zanietenie pre Tokaj a otvorený spôsob, akým o ňom písal, a to aj napriek tomu, že je z Maďarska. Po pár týždňoch komunikácie cez Facebook sme Daniela a jeho kamaráta pozvali na návštevu slovenského Tokaja. Ochutnali sme vína, navštívili historické pivnice a spolu sme sa začali vážnejšie venovať téme zbližovania slovenského a maďarského Tokaja.
Vďaka Danielovi som sa mohol spoznať aj s Katherine Chapman, šarmantnou Angličankou, ktorá žije na Tokaji, a je autorkou stránky tokajwineregion.com, na ktorej publikuje informácie o rôznych kultúrnych podujatiach. Katherine sa na slovenskom Tokaji veľmi páčilo a o svojej návšteve napísala, a neskôr publikovala článok, ktorý si môžete prečítať tu.
Netrvalo dlho, a chalani z blogu winesofa.eu publikovali mapu Tokaja ako celku, so slovenskou aj maďarskou časťou, ktorú si môžete pozrieť a stiahnuť tu. Veľmi som sa vtedy potešil, pretože to bola vôbec prvá mapa, na ktorej sú zobrazené obe časti Tokaja.
Daniel následne napísal viacero článkov o slovenskom Tokaji, ktoré boli publikované nielen na jeho blogu (tu, tu a tu), ale aj v maďarskom vinárskom časopise Borigo.
V sobotu 13. augusta sa v maďarskej dedinke Erdobenye uskutočnil v rámci festivalu Bor, Mamor, Benye prvý oficiálny workshop o slovenskom Tokaji, ktorý viedol Daniel v spolupráci so Slovákmi Petrom Drotárom (ktorý je tiež veľký priateľ Tokaja a pomáha mu), vinárom Jarom Macíkom a šéfredaktorom časopisu Vinotéka Tiborom Vittekom. Naslepo sa degustovali vína z maďarskej a slovenskej oblasti a workshop dopadol úspešne. Pre zaujímavosť ešte spomeniem, že v rámci posilnenia cezhraničnej spolupráce sa už maďarskí vinári chystajú na návštevu slovenského Tokaja.
A ako teda vznikla mapa slovenskej časti Tokaja?
Čo sa týka mapy Tokaja, tak nápad sa zrodil asi pred dvoma rokmi. Na internete je dostupných veľa máp, ale slovenská časť Tokaja nie je zakreslená ani na jednej. Trochu ma to začalo frustrovať a povedal som si, že skúsim tú medzeru nejako vyplniť a budem prvý, kto takú mapu nakreslí. Od Úradu geodézie, kartografie a katastra som si zakúpil licenciu na používanie mapového podkladu, na ktorý som potom postupne dokresľoval rôzne ikonky a informácie o vinárstvach či ubytovacích a stravovacích zariadeniach na Tokaji.
Keďže slovenský Úrad geodézie nemá k dispozícii maďarské mapové dáta, z rešpektu k našim južným susedom som sa rozhodol, že maďarské mesto Sátoraljaújhely dokreslím manuálne. Bolo to veľmi zdĺhavé, a ako podklad mi poslúžila voľne dostupná online mapa, ktorú som vo Photoshope modifikoval. Trvalo mi zhruba rok a pol, kým som zozbieral všetky potrebné informácie na dokončenie finálnej verzie. Prvú verziu mapy som zdarma poskytol združeniu TVC (Tokajská vínna cesta), ktoré mapu ešte dodatočne upravilo, a zabezpečilo jej vytlačenie a umiestnenie na informačných tabuliach, ktoré dnes nájdete na viacerých miestach na slovenskom Tokaji a uľahčia vám orientáciu. Druhá verzia mapy (ktorú nájdete pod týmto článkom) je zdarma dostupná na internete, slúži výlučne na informačné účely. Keďže sa na ňu vzťahuje licencia, nesmie byť nijako upravovaná bez môjho predošlého súhlasu.
Na záver chcem ešte dodať, že aj napriek nespočetným hodinám práce som sa mapu rozhodol zverejniť úplne zadarmo. Chcem, aby mali všetci ľudia prístup ku kvalitným materiálom o slovenskom vinohradníctve a verím, že im moja mapa pomôže pri prípadnej návšteve tohto nášho klenotu.
A tu už je spomínaná mapa slovenského Tokaja:
P.S. - Ak sa vám mapa páči, alebo máte nejaké návrhy na jej zlepšenie, tak neváhajte a napíšte Igorovi na e-mailovú adresu igor.vizner@gmail.com, a on vám rád odpovie.
(15.9.2016)
---------------------------------------------------------------------
text: Ivan Záleský
foto: archív Igora Viznera
