Pri svojich potulkách za vínom som spoznal viacero vínoték a ich majiteľov. Keď sme rozbehli na našom webe sériu článkov o vinároch, vínotékach, reštauráciách (a iných miestach, kam sa vybrať za vínom), spomenul som si na pozitívny a usmievavý prístup jedného z nich.

Zavolal som mu teda, že by som s ním rád spravil rozhovor. Že ma zaujíma jeho príbeh, ako začínal, a ako sa z neho stal znalec vína. A on súhlasil.

Volá sa Jaroslav Skácel a prevádzkuje malú vínotéku v Senci.




Kedy ste otvorili LaVin?

V júli 2012, vínotéku otvárala manželka, ja som bol vtedy ešte zamestnaný v inej firme, kde som robil obchodného zástupcu. Manželka v tom čase prišla o prácu, lebo firma, kde bola zamestnaná, zatvárala všetky pobočky po Slovensku. A tak sme hľadali nápad, ako ďalej.

A ako ste dospeli k nápadu, že to bude vínotéka?

To súviselo s tou mojou prácou predtým, kde som ako obchodný zástupca z oblasti automatizácie a robotiky pracoval na projektoch pre rôzne spoločnosti. A jednou z nich boli Château Topoľčianky. Tam sme sa popri práci rozprávali aj o tom, ako vlastne obchod s vínom funguje. Medzitým sme mali ešte svadbu. No a na svadbu som bral práve víno z Topoľčianok, ktoré malo u našich hostí výborné ohlasy. A vlastne tým to začalo. Pýtali sa ma, odkiaľ to víno máme, prosili ma, aby som aj im také doniesol. Takže keď som išiel pracovne do Topoľčianok, tak som im musel zobrať 20-30 litrov vína. A tak sme si povedali, že otvoríme vínotéku a manželka bude mať nejaký drobný príjem do domácnosti. A že začneme sudovými vínami a nejakou tou „fľašovinou“.

Zaujímavé, ešte som nepočul, že by svadba naštartovala podnikanie :-). Ako to pokračovalo?

Popravde, keď sme otvárali vínotéku, vínu som až tak nerozumel :-). Vína som mal rád, ale nebol som odborník na víno. Ani vinársku históriu v rodine nemáme. No vedel som, že je dôležité mať dobrý priestor. V podstate sme si v Senci vytipovali tri priestory, kde môžeme vínotéku otvoriť, ale po ich detailnom skúmaní sme sa rozhodli, že ak pôjdeme do vínotéky, tak len do tých priestorov, kde sme teraz. Ak by to nevyšlo, tak do toho ani nepôjdeme. Mali sme ale šťastie a tak sme otvorili. Prvý polrok to rozbiehala moja manželka. Potom som sa rozhodol odísť zo zamestnania a začal sa naplno venovať predaju vo vínotéke aj ja.

A ako sa dá prejsť od robotiky a automatizácie k vínam?

No tak, že som ako „obchoďák“ začal pracovať s ľuďmi a zistil som, že ma to baví. Do toho tá myšlienka mať niečo vlastné, svadba, topoľčianske vína... A potom som sa v Topoľčiankach dostal k vínu. V Topoľčiankach sa stále niečo dialo, takže som tam chodil pomerne často, vždy sme s chlapcami od nich „pokecali“, prešli sa po areáli a vínnych pivniciach, kde som nasal tú atmosféru...

A okrem atmosféry aj víno? :-)

Tak nejako :-). Ale mám taký zážitok, že po nejakom čase ma zavolal jeden z nich a podal mi vínový pohár. Ja som na to zareagoval, že som autom, a on že: Neboj sa!, a načapoval mi plný pohár :-). Tak som sa napil. Bol to čistý, krásny mušt. Odvtedy sme si vždy, keď som ku nim prišiel, dali pohárik muštu na energiu a pokračovali sme ďalej v práci. Ale áno, tam som sa prvýkrát dostal vážnejšie k vínam.

Ako vnímate s odstupom času tie začiatky?

Tu v Senci bolo už vtedy veľa vínoték, alebo skôr predajní vína, mnohí nás aj od nej odhovárali. Ale my sme chceli mať niečo také trošku iné. Ani sme nevedeli, že sa nám podarí dosiahnuť až takúto úroveň, akú máme teraz. Celkovo je to ale beh na dlhú trať. To dobré meno sa buduje dlho, ale rýchlo ho vieš stratiť. Keď chceš byť dobrý, musíš dať ľuďom dobré vína, aby boli spokojní, aby sa na teba vždy radi obrátili.

No a pri tomto biznise je ešte dôležité vydržať. Začiatky boli ťažké, mali sme nejaké peniaze zo svadby, brali sme úvery. Trvalo to zhruba 3 roky, kým sme sa rozbehli. Nestačí len otvoriť predajňu a dať do nej „kočku“, čo bude predávať. To nefunguje. Ona nebude mať záujem to rozbehnúť, starať sa o zákazníka, poradiť mu. Ľudia majú často takéto romantické predstavy o tom, ako sa to veľmi rýchlo rozbehne, a že do roka majú „sedmičkového bavoráka“ :-). Aj nás veľa ľudí odrádzalo, že to nepôjde, že to budú len minuté peniaze, ale my sme si verili a snažili sa robiť všetko na 100%.

A vínam ste začali rozumieť popri ich predávaní, alebo ste absolvovali aj nejaký kurz?

Nie, nemám žiadny someliersky certifikát. Mám kurz života a kurz ochutnávania :-). Keď som sa rozprával s ľuďmi, ktorí robia s vínom, či si mám spraviť kurz, tak mi povedali: „Načo si ho budeš robiť, veď ty vieš o vínach viac, než tí, čo to tam vyučujú:-)“. Ono je to o tom ochutnávaní, o tej čuchovej a chuťovej pamäti. A moji zákazníci ani žiaden certifikát po mne nepožadujú. Myslím, že si viac cenia to, že tie vína poznám. Mám ich tu 300 druhov a viem im ich odporučiť.

Všetky ste ochutnali?

Takmer všetky. Vždy ale chutnám len jedno víno. Neviem prechutnávať viac druhov vín za sebou. Chcem si vždy to víno vychutnať s čistou hlavou a čistými chuťovými pohárikmi, aby som tomu vínu dal šancu.Teraz sa nám už do vínotéky „tlačí“ aj veľa vinárov, ale ja im hovorím, že vždy si musím tie vína najskôr prechutnať, než ich začnem predávať. Pokiaľ si ich neprechutnám a nestotožním sa s nimi, tak ich ani nezaradím do ponuky. To už zo skúseností viem, že by som ich nevedel predať.

A ktoré sú tie Vaše?

Moje srdcovky? No, mení sa to z ročníka na ročník, ale momentálne je to v červených vínach Alibernet od HR Winery, ročník 2012 a 2013, tie sú fantastické. A jedna taká špecialitka, to bude poznať málo ľudí - Fundus Regius z Východného Slovenska – a ich Cabernet Sauvignon ročník 2009, bobuľový výber, podľa mňa najlepší Cabernet na Slovensku. Pri bielych ma očarilo najmä jedno víno, ale to už nie je na trhu – Milia zo Château Rúbaň, polosladké. A veľmi príjemne ma minule prekvapilo aj Rulandské biele z Golguzu. Nikdy som nemal v láske Rulandské biele, ale toto bolo fakt dobré.

Pozerám, že tu máte, okrem iných vín, aj široký sortiment Topoľčianok. Nevadí, že sú aj v reťazcoch? Stretávam sa skôr s „vínotékarmi“, ktorí sa snažia predávať to, čo v reťazcoch nie je.

Nie, mne to nevadí. Dokonca ceny týchto vín mám nižšie, alebo sa rovnám reťazcom, pokiaľ nemajú nejakú špeciálnu akciu. Ale zažil som aj ich „akciu“, kde pri slamových vínach mali pred Vianocami cenu zlacnenú z 33 eur na 27, a ja ich tu mám bežne za 17,70 € :-). A ľudia tie Topoľčianky poznajú. Tí, čo u nás kupujú Topoľčianky, prídu radšej sem, lebo ja im viem o tých vínach viac povedať, viem im poradiť. Či už majú radi viac voňavé alebo menej, či ho potrebujú na svadbu alebo len tak domov.

A aký je teda vínny vkus Senčanov?

Tak tu v Senci idú, samozrejme, viac suchšie vína, ale to platí asi všeobecne na Slovensku. Biele i červené. Ale mladí ľudia sa už dostávajú k vínam viac, než to bolo voľakedy, a tí si berú aj tie polosladké, sladké. Mne sem chodievajú ľudia od robotníkov až po majiteľov veľkých firiem, ten záber máme veľmi široký, teda aj ten predaj je dosť rôznorodý. Idú v podstate všetky druhy vín, čo tu máme, či sú to lacnejšie alebo drahšie vína, či sudovky alebo fľašové.

A ako sa Vám predávajú sudové vína?

Pomer „sudovky“ a „fľašoviny“ je tak 50:50, čo sa týka obratu. Čo sa týka „sudovky“, je potrebné si vyberať dobrých vinárov. V minulosti sa robilo víno vo veľkom, bola dôležitá iba vysoká výnosnosť na hektár, ale pokiaľ si vyberiete dobrého vinára, tak ten má také sudové vína, ktoré iní nemajú ani vo fľašiach. Áno, boli u mňa aj vinári, ktorí sa svojimi fľašovými vínami nepribližovali k tým „sudovkám“. Dnes sa už aj tá sudovka robí ináč, kladie sa dôraz na hygienu, pravidelne sa kontroluje obsah siričitanov a pod. Len je potrebné si vyberať. Ale je dôležité si tú kvalitu udržať aj vo vínotéke. Mať napr. zabezpečené chladenie v sklade, robiť pravidelnú údržbu.

A na základe čoho si vyberajú ľudia „fľašovinu“?

Moji zákazníci sú zvyknutí  už rovno prísť za mnou a chcú, aby som im poradil. Ja sa ich spýtam, či chcú biele alebo červené, suché alebo sladké, voňavé alebo nevoňavé, do akej ceny, pre koho to bude, koľko má rokov, a potom im už viem povedať, že si majú zobrať toto, lebo napasujem to víno na konkrétneho človeka.

Takže, ak by mal niekto prísť do LaVin-u, tak kvôli poradenstvu?

Myslím, že áno. Jednoducho sa snažím ľuďom ponúkať osobnejší prístup. Nám s manželkou vadilo, keď sme prišli do nejakej predajne alebo reštaurácie, a personál na nás pozeral a tváril sa tak, akoby nám hovoril - „vyber si niečo a choď“. Toto nám vadilo a toto sme chceli zmeniť. Poradenstvo je asi naša najväčšia silná stránka. Snažíme sa ľuďom víno napasovať na mieru, aby boli spokojní.

No a občas sú s tým spojené aj zábavné situácie. Raz prišiel jeden pán a ja hneď, že či chce poradiť, a on že nie, že on sa vyzná, že on sa aj pozná s hentým vinárom, aj s tamtým... No a pozeral na jeden Tramín červený, a nakoniec, že si zoberie teda toto jedno červené víno :-).

Máte aj iný zábavný príbeh?

Nezabudnem na jeden deň pred Vianocami, mali sme tu plno ľudí, „šóra“ až von. S manželkou sme ledva stíhali. V istom momente som držal v ruke fľašu s načapovaným „ríbezlákom“, a keď som sa otáčal, tak som do nej drcol a inštinktívne fľašu poriadne stlačil. Jej obsah mi doslova vystrelil do tváre. Kompletne som bol mokrý :-). Dal som si dolu okuliare, lebo iba pod nimi som mal čistú tvár, iba také kruhy okolo očí. Ľudia stŕpli, nevedeli, že či sa majú začať smiať alebo čo majú vlastne robiť. Všetko bolo obliate, vrátane pokladne, na ktorej nám tlačidlá lepili ešte 2 mesiace :-). Tak takéto zážitky sa stávajú vo vínotékach. A najmä vtedy, keď je tu najviac ľudí:-).


(6.10.2016)
-----------------------------

Text a foto: Ivan Záleský




Vizitka vínotéky:

Vínotéka LaVin
Bernolákova 9, 903 01 Senec
tel.: 0944 076 476
www.lavin.sk