—
október 20, 2016 08:03 · 11 minút čítania
Ďalší pekný letný deň sme tentoraz strávili s vinármi, o ktorých sme sa dozvedeli, že sa špecializujú na Rizling rýnsky. A že časť hrozna síce kupujú, ale majú aj svoje vinice. Vnímal som to teda tak, že vedia, v čom sú dobrí, a ešte sa starajú aj o vinohrad (čo je v dnešných slovenských podmienkach pomaly vzácne, keďže vzniká, alebo už vzniklo, veľa vinárstiev, ktoré hrozno iba kupujú). Bol som preto zvedavý, ako s ním narábajú, ako si rozvíjajú svoj „terroir“, a ako ho pretavujú do vína.
A tak sme s autom zastali pri rodinnom dome v Modre, na ktorého plote nás hneď zaujal vínny sud s tabuľkou s nápisom „Víno Rariga“. Stáli sme pred malým modranským rodinným vinárstvom, ktorého vína tvorí otec a syn, Igor a Marek Rarigovci. Vinárstvo, ktoré sa môže pýšiť mnohými oceneniami, ale aj špeciálnou edíciou vín pre Sagana a Handzuša.
Po krátkom privítaní sme rovno presadli do ich terénneho auta, ktoré je schopné zvládnuť aj poľné kamenisté cesty nad Modrou a vyrazili s ním do vinohradov. Najskôr sme si boli pozrieť ten starší, o ktorý sa „delia“ s inými vinármi. Proste si predstavte veľký vinohrad a niekoľko (pekne upravených) riadkov patrí Rarigovcom. Po krátkom „kochaní sa“ sme znova sadli do auta a išli do ešte vyššie položených viníc. Popri ceste sme míňali aj niekoľko zarastených vinohradov, o ktorých nám Marek povedal, že často ani ich majitelia netušia, kde sa nachádzajú, ale predať ich nechcú. Pohľad na chátrajúce vinohrady sa našťastie vytratil, keď sme zastali na konci cesty. Tesne pod vrcholom kopca sa črtali ich nové vinice. V jednej časti je nasadený Devín a v tej druhej Rizling rýnsky.
Marek nám porozprával, ako sa natrápili, kým ho získali, koľko kameňa museli „tatrovkami“ odviezť, aby ho zušľachtili. V jeho slovách bolo cítiť hrdosť i pokoru, ale aj odhodlanie robiť veci správne. Napríklad dať rizling do vrchnejšej kamenistej časti vinohradu, lebo rizlingu proste takáto pôda svedčí a získava z nej potrebnú „minerálnosť“.
Potom sme sa vrátili do vinárstva a schladili sa vo vínnej pivnici :-). Samozrejme, aj čo to ochutnali priamo zo sudov či vínnych tankov. Podľa môjho skromného názoru, sú „okoštované“ vína vo veľmi dobrej kondícii a pripravené na fľašovanie, takže sa máme sa na čo tešiť :-).
No a stihli sme sa ešte na dvore aj porozprávať:
Na úvod trochu ťažká otázka :-). Prečo by mal niekto prísť k Rarigovcom a ochutnať Vaše vína?
Syn: Určite kvôli dobrým vínam :-). A hlavne za Rizlingom rýnskym. Je to naša top odroda, s ktorou robíme najviac. Robíme ju už dlhé roky a z našich viníc. Momentálne sa robí z tej najstaršej, ktorá má 35 rokov, ktorá je každý rok perfektne obrábaná a je z nej zdravá surovina, z ktorej sa dajú vyrobiť perfektné vína, ktoré dokážu niekoľko rokov zrieť a vydržia veľmi dlho. Je to aj odroda charakteristická pre túto našu Malokarpatskú oblasť a jej Modranský región.
Boli sme pozrieť vo vašich nových viniciach, máte tam nasadený nový Devín, aj nový „Ryňák“. Vraveli ste, že budúci rok by mali začať rodiť, čo od nich očakávate?
Syn: Je to mladá vinica, 130 árov, skoro 140. Rizling rýnsky je tam na takom špeciálnom spone, je tam takmer 10.000 krov na jednom hektári. Bude tam len malá úroda, očakávame pol, až trištvrte kila na jednom kre, ale čakáme, že to hrozno bude pekne vyzreté, budú v ňom koncentrované všetky tie aromatické látky. A bude to jeden z top „ryňákov“ na Slovensku.
Takže veľké plány?
Syn: Proste je to najvyšší bod, samá skala. Kamene, piesok. Najvrchnejší bod tohto vinohradu má 300m nad morom. Je to žulové podložie, veľmi skeletnatá pôda, je to takmer úplná skala, tie štepy rastú len medzi kameňmi. Čakáme, že z toho budú minerálne, pekné, svieže vína, ale pritom aj ostrejšie, úplne iné ako na Južnom Slovensku. No a ešte musím dodať, že vo viniciach vôbec nepoužívame herbicídy, snažíme sa robiť takú viac menej integrovanú ochranu. Čo najmenej postrekov, v ideálnom termíne.
V pivnici sme sa bavili, že „Ryňáky“ alebo „Veltlíny“, nechávate dozrieť. Dávate ich na trh nie skôr ako koncom ďalšieho roku. Máte to tak nastavené od začiatku? Lebo niektorí vinári tieto odrody predávajú už pomaly v januári, februári,...
Syn: Tomu vínu sa necháva prirodzený vývoj, niektoré odrody potrebujú čas, takže tie idú do fľaše najskôr po roku, pred zberom ďalšej úrody. Robíme to takto už cca 7-8 rokov.
Otec: Tomu predchádza nielen ten dobrý zdravotný stav hrozna, ale aj to, že máme jeden z top lisov na Slovensku. Čiže aj technologické vybavenie je dôležité na to, aby ste urobili kvalitné víno. Proste šetrná technológia, ktorá napr. tú surovinu „nerozbíja“.
Syn: Jednoducho 70-80% kvality je v tej vinici, to ostatné už tvorí tá technológia.
Spomínali ste, že keď budú nové vinohrady rodiť, tak vyrobíte cca 35.000 fliaš ročne, z toho 50% z vlastného hrozna. Ďalších 50% máte odkiaľ?
Syn: Najviac zo Šintavy pri Seredi – Devín, Dunaj, Sauvignon blanc, „Ruland“ šedý, kedysi aj Cabernet, ale ten berieme už z Malokarpatskej oblasti.
Otec: Totiž, vysadiť v Modre vinohrad, to sú galeje, aj keď máte chuť a peniaze. Keď tu chcete kúpiť pozemok, tak ho budete kupovať niekoľko rokov. Nechcú vám ho dať, čakajú, kým z toho spravia stavebné pozemky. A zákon ich nenúti, aby s tými vinicami niečo robili. Niektorí ani nevedia, kde to majú, že či to majú predať, nikdy tam neboli. Takže aj keď ho nakoniec po niekoľkoročnom presviedčaní kúpite, tak ho najskôr vyklčujete, znovu nasadíte a čakáte ďalšie 3 roky, kým je z toho to, čo ste videli teraz v našich vinohradoch. Toto v cudzine riešili generačne, napr. minimálne päť generácií to trvalo v Moseli (v Nemecku) alebo v Rakúsku. Kto to chce dnes budovať, potrebuje kapitál, aj čas. Prečo sa Moraváci dostali, tam kde sú? Miliardy dali do cestovného ruchu zo štátu, do dedín, a sú na tom tak, že ak sa tam chcete v nejakej vinárskej dedinke ubytovať (hoc sú tam 3 vinárstva, cca 4000 obyvateľov), tak zistíte, že je to do „září“ obsadené. Tí ľudia tam chodia a chodia. Je tu teda záujem, aby nás tento štát podporil? :-(
U nás musí súkromník urobiť Náučnú vinohradnícku cestu na vlastné náklady. My sme sa na ňu tiež skladali.
Koštovali sme teraz v pivnici aj „ryňák“, skúste popísať jeho technológiu.
Syn: Ten, čo tam teraz leží, sme zbierali pri cukornatosti 23 stupňov NM (normalizovaného muštomeru). Je z našich viníc, nezbierame ho podľa cukornatosti, ale skôr podľa pH. Robíme niekoľko typov „ryňákov“, z ročníka 2015 sme urobili 4 typy „ryňákov“. Jeden je sladký, má cca 58 gramov zostatkového cukru, ale je taký svieži, kvôli vyššej kyselinke. Ostatné tri sú suché, z toho dva sú v „nereze“ a jeden v dreve – v 400 litrovom francúzskom sude (s jemným vypálením) značky Seguin Moreau. A aj keď je ten sud nový, tak to víno je stále jemné a nie je „prebarikované“. Nie je to drevo cítiť tak intenzívne, iba ho harmonicky dolaďuje. Nepotláča tie základné charakteristiky tej odrody.
Takže ste špecialisti na „ryňáky“ a máte ich aj vysadené. Prečo ste sa vybrali týmto smerom?
Syn: Proste tie pôdy, ktoré máme, sú najideálnejšie na Rizling rýnsky.
Otec: Čiže sucho, kameň, nemôžete tam dať napr. Rulandské šedé, ktoré potrebuje viac vlahy. Už 24 rokov robím s touto odrodou. Najlepšie ročníky z neho boli 1996-97, 1999, 2000, 2002, top boli 2005, 2007, 2009 atď. Aj z tých slabších ročníkov sa dá urobiť dobré víno, len to už je tá otázka hrania sa v tej pivnici.
A ako hodnotíte ročník 2015?
Syn: Určite nebol najlepší, ale nebol zlý. Tak na dvojku :-). Bol to veľmi suchý ročník, na niektorých odrodách to bolo cítiť, boli také „tenšie“.
Keďže sa sústreďujete na kvalitu suroviny, znamená to, že robíte len prívlastkové vína?
Syn: Dá sa to tak povedať, ale už dva roky prívlastky nepoužívame. Všetky naše vína sú akostné, s chráneným označením pôvodu. Nemáme len ŠKČ.
Otec: Lebo je to aj veľká finančná záťaž. Musíte zavolať osvedčovateľa pôvodu hrozna, vypíše protokol, koľko máte kíl hrozna, posúdi zdravotný stav a za každé kilo zaplatíte. Potom ešte dáte víno na analytický rozbor, dostanete certifikát, zaplatíte... Ale zaplatíte ešte aj za to osvedčenie hrozna. Toto všetko robíme stále, máme kvalitnú surovinu, nepoužívame cukor, hrozno máme vždy dostatočne sladké, len nevoláme osvedčovateľa hrozna.
Syn: My už tie prívlastky teda nepoužívame (neskorý zber, výber z hrozna,...), teda žiadne štátne kontrolné číslo, ani to osvedčovanie tam nemusí byť. Lebo si myslíme, že aj to terajšie označovanienie je dobré. Ľudia sa naučili, akoby ten výber z hrozna alebo bobuľový výber bol niečo viac, ako neskorý zber či kabinetné. To je úplná blbosť. Často je ten kabinet lepší než ten výber z hrozna. Ľudia tomu aj tak nerozumejú, čo sú tie prívlastky. To víno by malo odzrkadľovať tú polohu, odkiaľ to hrozno pochádza, malo by byť každoročne v tej istej kvalite.
Takže modranský terroir?
Syn: Áno, pri odrodách „ryňák“, Veltlínske zelené, Muškát moravský,... Chystáme Silvánske zelené, Irsai. Malo by sa pestovať to, čo je tu tradičné, čo sa sem hodí.
Otec: Ľudia nielenže nerozumejú prívlastkom, ale ani tomu D.S.C., chránenému označeniu pôvodu, dokonca ani niektorým odrodám. Napr. som sa teraz stretol s jedným pánom, ktorý pije len Rulandské šedé, lebo počul, že to sú tie najlepšie vína. Takže my asi ideme do extrému :-), ideme teraz robiť Silván, ktorého je málo, hoc je to typická odroda pre túto oblasť. Ale, žiaľ, nie sú takéto odrody v súčasnosti žiadané. Teraz idú Devín, Pálava...
A čo má teda spraviť človek, aby mohol prísť k Rarigovcom na ochutnávku?
Syn: Stačí zatelefonovať :-). Ideálne je sa dopredu dohodnúť, e-mailom alebo telefonicky. Vieme urobiť aj privátnu ochutnávku. Radšej v takých menších skupinách, 7-8 ľudí. Ale budúci rok už plánujeme mať aj prezentačné priestory na degustácie, cca 10-15 ľudí. Do budúcna bude aj posedenie vo vinici, aby ľudia videli, že vinica je ten základ dobrého vína.
Otec: No a čakajú vás dobré vína, žiaden priemer. Nerobíme „sudovku“ ani burčiak... My proste chystáme fľašu vína.
ps - Máme pre Vás aj zákulisnú informáciu, že Rarigovci práve prechádzajú na nové etikety fliaš:
(12.9.2016)
Text: Ivan Záleský | Foto: Lukáš Záleský + archív Víno Rariga
VIZITKA VINÁRA:
Igor Rariga IR - Víno Rariga, Moyzesova 57, 900 01 Modra
Tel.: 0907 620 211
E-mail: info@vinorariga.sk
Web: www.vinorariga.sk
GPS: 48.339692152, 17.309013605
