Martin Pomfy: Je najvyšší čas začať si vážiť domáce produkty

Situácia spojená s globálnou pandemickou krízou v plnej „kráse“ odhalila mnohé problémy, o ktorých sa doteraz hovorilo len v kuloároch. Náhly prepad gastro segmentu a oslabená kúpna sila obyvateľstva už dnes priamo ohrozuje mnohé slovenské vinárstva. O tom, ako sa situácia môže ďalej vyvinúť, čo čaká slovenské víno a poľnohospodárstvo obecne, a kde sú rezervy pre riešenie tejto krízy sme sa rozprávali s jedným z popredných slovenských vinárov Martinom Pomfym.

Ako sa z Vášho pohľadu dotkla pandémia globálneho trhu s vínom?

Export vína z EÚ je veľmi obmedzený, keďže čínska mena pred časom oslabila a z toho dôvodu vína v Číne zdraželi. Môžu si ich dnes dovoliť kúpiť iba ľudia z vyššej strednej a vyššej vrstvy. Navyše USA uvalili clo na vína z Francúzska, zvažujú ho ešte zvýšiť a dať ho plošne na vína z celej EÚ. Pandémia všetko ešte ďalej výrazne obmedzila.

Aj Francúzsko, Španielsko a Taliansko, čo sú giganti na tomto trhu s najväčším objemom národných a európskych dotácií, s najväčším exportom vín, majú teraz obrovský problém kam vína umiestniť. Po uvoľnení opatrení vznikne tlak na export vín orientujúci sa hlavne na východnú Európu, kde sú nízke dotácie. Tým nás môžu absolútne položiť.

Aká je aktuálne situácia na Slovensku dnes?

COVID 19 rozdelil vinársky segment na dve skupiny. Prvá skupina ponúka vína v nižšej cenovej kategórii, ktoré sa zväčša predávajú v supermarketoch. Je na samostatnú debatu, aké vína sa môžu nachádzať v tejto skupine. Zväčša ide o lacno vykúpené hrozno, či zakúpené víno za dumpingové ceny, alebo dovoz zo zahraničia(!). Tejto skupine sa výrazne polepšilo, nakoľko ľudia počas pandémie víno kupujú hlavne v supermarketoch. Obchodné reťazce zaznamenali za prvé mesiace v tomto roku výrazný nárast predaja vína, čo to potvrdzuje.

Druhá skupina sú zväčša vinári, ktorí sa rozhodli nepredávať víno pod výrobnú cenu. Začali sa zameriavať na kvalitu, zamestnávajú ľudí, robia na pozemkoch, ktoré budú splácať desiatky rokov a vyrábajú logicky víno drahšie. Takáto je realita. Poctivo vyrobené víno zo slovenského hrozna je orientované prevažne na predaj cez gastronomické prevádzky, ktoré teraz nefungujú štandardne a pokles v predaji vína je na úrovni okolo 90%.

Spomenuli ste gastronómiu. Aká je dnes situácia v tejto oblasti?

Už rok či dva pred pandémiou sa gastronomický segment začal zmietať v nezávideniahodnej situácii. Zo zúfalstva niektoré reštaurácie prešli aj na večerné menu, aby prilákali ľudí a „prežili“. Existujú síce aj také reštaurácie, ktoré sú kvalitatívne top - k tomu majú prispôsobené cenové hladiny a stále majú dobrú obsadenosť. S určitosťou sa však dá konštatovať, že na Slovensku je málo dobre platiacej klientely, nakoľko sa stredná vrstva obyvateľstva stále zmenšuje a, čo je podstatné, chýbajú zahraniční turisti. Neprebádaná pandémia, ktorá do toho prišla, gastronomický segment absolútne paralyzovala.

Je možné v oblasti vinohradníctva a vinárstva spoliehať sa pri týchto problémoch na pomoc štátu? Zaznamenali ste nejaké pozitívne zmeny?

Za posledné desaťročia sa päťnásobne znížila výmera rodiacich vinohradov na Slovensku. Niektoré sa chvalabohu podarilo reštrukturalizovať za pomoci EÚ, čo je super. Treba si uvedomiť, že vysadiť vinicu, je len časť investícií.

Vinohradníctvo je špecializovaná časť poľnohospodárskej výroby, ktorá je nielen veľmi finančne náročná, ale je náročná aj na veľké množstvo ľudskej práce. Je tiež pri nej potrebné aj veľké množstvo mechanizmov a je potrebné zakúpiť drahú, nie poľnohospodársku, ale vinohradnícku pôdu. Vo vinohrade sú sadenice, do ktorých sa po zasadení musí neustále investovať. Keď vinohradník finančne nevládze, vráti sa mu to ako bumerang, v podobe zníženej kvality úrody, zníženého množstva úrody a zvýšeným financovaním do chemického ošetrovania, ak niečo zanedbal.

Nie je to pole, pre ktoré platia odlišné pravidlá pestovania, a nedá sa to porovnávať. Dotácie na plochu sú však objemovo rovnaké pri vinici, ako pri obhospodarovaní poľa. Sú aktuálne vo výške cca 200 € na hektár, čo je pri obrábaní vinice naozaj úbohé. No aj tieto dotácie sa majú po novom znižovať. Takto sa u nás „podporuje“ prvovýroba! Zjednodušene sa dá povedať, že počas COVID 19 prišla jediná pomoc - a to vo forme zníženia dotácií.

Aký vývoj predpokladáte v najbližšej budúcnosti? 

Môžeme predpokladať, že po uvoľnení opatrení to časť firiem nerozchodí. Už dnes to máme možnosť sledovať v ponuke realitných kancelárií na odstúpenie, či predaj podnikov orientujúcich sa na gastronómiu. Z toho vyplýva nulový predaj vína, neuhradenie faktúr za víno dodané pred vypuknutím pandémie a stratu odberného miesta.

Navyše o chvíľu príde leto, kedy sa každoročne vyľudnia mestá a ľudia idú minúť posledné peniaze na dovolenky. Takéto sú prognózy na predaj kvalitných vín, ktoré ako jediná komodita zviditeľňujú našu malú krajinu vo svete, cez výrazné úspechy našich vín.

Oslabené vinárstva budú musieť začať znižovať stavy odborných pracovníkov, ktorí sa po zlepšení ekonomiky ale už nevrátia. Navyše novú úrodu nebudú mať ako spracovať, lebo pivnice budú plné nenafľašovaného vína. Vinárstvam tak budú chýbať finančné prostriedky na nákup obalového materiálu, ďalšieho skladovacieho priestoru, či výrobu nového ročníka. Oslabené vinohradníctva, predávajúce hrozno pod výrobnú cenu tak možno nakoniec zaniknú, alebo ich skúpia tí, ktorí boli nepoctiví a zapríčinili tento úbohý stav.

Aké je teda podľa vás riešenie?

Jediné čo môže rozhýbať trh, je urýchlene pripraviť EÚ výzvy do prvovýroby, orientované na udržanie pracovných miest, na skvalitnenie a rozšírenie prevádzok, na podporu na každý predaný kilogram ovocia a zeleniny s tým, že peniaze prídu podnikateľom dopredu. Intenzita pomoci musí byť na úrovni aspoň 80% bez rozdielu krajov, inak sa do toho v tejto dobe len málokto pustí.

Musíme predpokladať, že zadĺžené spoločnosti nedostanú ďalšie úvery od bánk, nakoľko nevyhovujú ich podmienkam. Prostredníctvom dotácií sa môžu peniaze dostať urýchlene z EÚ na trh a veľmi to pomôže zabrzdiť prepad v ekonomike.

Ak si však kompetentní povedia, že to čo už padá sa neoplatí zachraňovať, ostanú tu prevažne len veľké podniky, ktoré sú však často bez čara či duše - bez toho, aby sa mohlo generačne šíriť a odovzdávať naše kultúrne dedičstvo.

Ak chceme prežiť v tejto krajine, musíme si začať vážiť doma vyrobené a vypestované produkty, musíme si začať chrániť trh, regulovať ceny, podporovať tých, ktorí pracujú a tvoria hodnoty. Treba vytvárať podporu nie na výrobu dezinfekcií, ktoré už dávno produkujú iní, ale na pestovanie vlastného ovocia a zeleniny, na chov vlastného dobytka, ošípaných a hydiny. Inak budeme spotrebovávať produkty vyrobené mimo Slovenska a veľmi ľahko sa môže stať, že sa budú neustále zdražovať.