Martin Pomfy: Na Slovensku panuje medzi vinármi závisť

Patrí k vinárom, ktorí sa môžu popýšiť nejedným ocenením na medzinárodnej vinárskej scéne. Aktuálne sú jeho vína súčasťou vínnych kariet špičkových michelinských reštaurácií. A to aj napriek tomu, že nie je študovaným vinárom. O tom, prečo investuje do vinohradov aj technológií, o jeho vzťahu k Malým Karpatom, ale aj o problémoch slovenského vinárstva sme sa rozprávali s Martinom Pomfym.

Ako vznikla vaša značka? Pôvodne ste vystupovali len pod názvom Mavín, nie je tak? 

Keď som s vínom začínal a šiel som si na úrad založiť živnosť, nahlásil som „výroba a predaj vína“. Pani ma prehovorila, aby som si zvolil nejaké originálnejšie označenie. Preto vznikol Mavín, ktorý je zložený z dvoch slov: Martin a víno. V tom čase som neriešil názov, ani etikety. To prišlo až neskôr a treba dodať, že za ten čas sme prešli naozaj dlhým vývojom. Aj v poslednom čase sme viackrát zmenili etiketu a postupne prechádzame z názvu Mavín na Martin Pomfy. Hlavným dôvodom je zameniteľnosť Mavínu s Movinom a ďalších podobne znejúcich značiek.

Vy ste osobnosť, ktorej priezvisko nie je vínomilcom neznáme. Ale poďme celkom na začiatok. Pokiaľ dobre vieme, tak Vy nie ste študovaný vinár... 

Nie som, ja som začal s vínom ako hobby. Doma sme víno robili od malička – najmä z maminej strany bolo množstvo predkov, ktorí sa zaoberali výrobou vína. Dal som si robiť aj rodokmeň, keďže som si myslel, že máme maďarských predkov, ale zistil som, že opak je pravdou. Z otcovej strany sme sa dopátrali približne 350 rokov do minulosti, do oblasti Banskej Štiavnice, kde predkovia tepali a ťažili vzácne kovy. Z maminej strany sme sa dostali vyše 200 rokov do minulosti a zistili, že boli vinohradníci a predtým roľníci. Mám staré vinohradnícko-vinárske korene a ani som o tom nevedel 😊.

A čo ste teda vyštudovali?

Vyštudoval som strojarinu na strednej a potom sa zamestnal v cukrovarníctve, kde pre výkon funkcie po mne požadovali vysokoškolské vzdelanie. Išiel som teda študovať manažment priemyselných podnikov v Trnave na Materiálovotechnologickú fakultu. Popri štúdiu som už ale vyrábal sudové víno. Situácia sa vyvinula ale tak, že som po štyroch semestroch štúdium ukončil, do práce sa už nevrátil a ostal som pri víne.

Keď sa rozprávame s vinármi, tak väčšina v 90.-tych rokoch rozbehla svoju produkciu práve tým, že bol veľký dopyt po tom klasickom jednoduchšom (sudovom) víne. Čiže nie ste jediný, ktorý práve začal svoju kariéru vinára týmto spôsobom. Ako by ste popísali tie začiatky, aké to bolo? 

Bola to doba, kedy som ani len nepomyslel na to, že budem niekedy robiť kvalitné vína s vlastnou etiketou. Vtedy neboli tie možnosti, ani som nemal skúsenosti, ani kontakty na to, aby som niekde umiestnil vína. Boli tu Pezinské vinárske závody a spoločnosti im podobné, ktoré vtedy vo veľkom vyrábali lacné vína a nedávalo zmysel rozmýšľať nad fľašovaním lacných vín.

Aj to vieme od vinárov, že tento trh sa však potom vyvíjal tým smerom, že to bolo ekonomicky neadekvátne. 

Cena sudových vín sa za 25 rokov dramaticky nezmenila, skôr išla ešte dole. Sudové víno by muselo stáť aspoň 2 eurá, aby sme ho zo slovenského hrozna dokázali vyrobiť v slušnej kvalite. V minulosti sudové víno stálo 25 korún, pričom v súčasnosti stojí prinajlepšom 70 centov. Za dve dekády všetko zdraželo a pritom víno zlacnelo. Nedáva to logiku, aby niekto za týchto podmienok predával sudové víno. Preto je na trhu víno z dovozu, alebo sú tu „vodnáre“ dotvorené arómami a farbivami. Kvalitné vína v tejto kategórií nenájdete, a ak, tak vo veľmi malej miere a drahšie.

Veľa milovníkov vína si myslí, že domáci vinári musia veľa zarobiť, lebo fľašované vína predávajú drahšie ako sú vína zo zahraničia. Ale pravda je taká, že kto robí poctivo zo slovenského hrozna, vyrába draho. Nemáme podmienky, aké majú vinohradnícko-vinárske superveľmoci vo svete, len sa z diaľky smutne prizeráme a sledujeme neustále klesajúce výmery viníc na Slovensku.

Začali ste sa teda naozaj seriózne venovať vínu a robiť s kvalitnou surovinou, robiť prívlastkové vína, atď. Čo okrem ekonomickej stránky veci prispelo k vášmu presvedčeniu? 

Jediný marketing, ktorý sme na začiatku robili, hoci som si to v tom čase ani neuvedomoval, bolo absolvovanie veľkého množstva slovenských súťaží. Každý víkend bolo moje víno na rôznych vinárskych akciách a mojím cieľom bolo to, aby sa všetky odrody umiestnili na popredných miestach. Aby sa každá odroda umiestnila aspoň v prvej trojke. To sa mi aj celkom darilo a následne sme olepovali fľaše x-medailami, čo s odstupom času vnímam ako absolútny nezmysel, ale marketing na tú dobu to bol asi veľmi dobrý.

Dnes už medaile nelepím. Ľudia si veľakrát kúpia víno s nalepenou medailou z Paríža, z Národného salónu a pod. a sklamú sa. Veľa vín na trhu je vyrábaných veľmi moderným spôsobom, pri ktorom víno veľmi skoro zažiari, ale veľmi dlho nevydrží. Hovorím ľuďom, aby pili víno, ktoré im chutí. Nech nekupujú víno podľa medaile či etikety. Nech víno prechutnávajú a vyberajú si vína, ktoré majú radi. Aj ja som v minulosti vyrábal vína úplne iným spôsobom a tie vína naozaj dlho nevydržali.

V súčasnosti už vyrábame vína v štýle, ktorý som si vysnil. Ide o lokálne, tradičné a hodnotné vína z našich viníc z Malých Karpát. K tomu vyrábame vína vyrobené z hrozna pochádzajúceho z teplejšej, južnejšej oblasti, z obce Rúbaň a Nová Vieska. S kamarátom Mirom Fondrkom sme v Strekovskej oblasti nakúpili staré vinohradnícke spoločnosti, ktoré vlastnili staré, potenciálne vinice. Tam pestujeme kvalitné hrozno, z ktorého obaja vyrábame štrukturálne vína s vysokým potenciálom.

Laikovi sa môže zdať, že vinári majú veľa peňazí, a že Vaša jediná robota je len tak sa premávať po vinárstve, točiť s pohárom v ruke... 

Áno, sú milovníci vína, ktorí majú skreslené predstavy, napr. z TV seriálov. Určite sa v obleku do pivnice nechodí 😊. Vinica sa obhospodaruje vo všetkých ročných obdobiach a skoro za každého počasia. Je to krásna práca v prírode, avšak veľmi náročná. Ľudia sa pre ňu musia narodiť. Dnešná moderná doba produkujúca mladých ľudí závislých na telefónoch a iných vymoženostiach modernej doby asi neprinesie veľké množstvo vhodných vinohradníkov. Ani práca v pivnici nie je o pití vína a užívaní si. Sú to mokré monterky, gumáky a hlavne láska k vínu. Ak raz tomu človek prepadne, len ťažko zmení povolanie, hoc veľa vinárov má zničené zdravie, lebo mokro a zima neprospieva nikomu. Ale aj tak je to jedno z najkrajších povolaní na svete.

Čo sa týka peňazí... Azda každý, kto má vinárstvo orientujúce sa na odovzdanie tradícií deťom, neprestane na sebe a firme makať. Tento prípad je o celoživotnom zadlžovaní sa. Nemôžeme predsa vybudovať vinohradníctvo a vinárstvo za 20 či 30 rokov na takú úroveň, akú dosiahli kvalitné spoločnosti vo svete za x-generácií.

Makám dve dekády, zadĺžený som až po uši. Keď sa na svetlo dostali prvé úspechy z medzinárodných konkurzov, šuškalo sa, že naše červené vína sú zo Španielska, že používame zakázané látky, že nám odobrali diplomy z Paríža a kopec iných nezmyslov. Vinárska závisť je nekonečná a ľudská sprostosť je neskutočná!

Za posledné roky plody našej práce priniesli skvelé ovocie, draho vydreté ovocie, ktoré v poslednom období reprezentuje kvalitu slovenských vín aj v popredných reštauráciách vo svete. A to, že ideme dobrým smerom nám ukázalo aj nedávne hodnotenie našich vín, ktoré nám spravila Elizabeth Gabay, Master of Wine.

Takže platí to, čo aj v iných prípadoch na Slovensku, že úspech sa neodpúšťa? V podstate laikom by sa to dalo vysvetliť tak, že vy tie peniaze máte, len ich nepustíte, lebo vám zrejú? 

Ja som si povedal si, že je nevyhnutné ísť do kúpy vlastných vinohradov a samozrejme aj do ďalších investícií. Len Malokarpatská oblasť má najnižšiu podporu v rámci dotácií, nakoľko sme blízko Bratislavy. Volkswagen a iné veľké spoločnosti ziskami dvíhajú HDP, a preto máme v rámci Slovenska najnižšiu podporu z EÚ. Je tu najdrahšia pracovná sila a najväčšie dane. Je aj problém zohnať ľudí, ktorí chcú pracovať s vínom, lebo je tu množstvo iných a dobre platených miest ,,v teple a suchu“. Ja sa nesťažujem, že som pri Bratislave, ale omnoho menej môžeme vybudovať. Napr. v neďalekej Trnave sú podmienky úplne iné.

A víno som nikdy nebral ako investíciu. Zveľaďovanie a skvalitňovanie je prirodzený vývoj, ktorým by sa mal uberať každý. Keď sa nám s prelomovým ročníkom 2011 podarilo zvýšiť kvalitu vín, prišli aj prvé výraznejšie úspechy. To odštartovalo vlnu závistí a klamstiev, čím sa postupom času začal formovať okruh mojich priateľov. Za posledné roky som sa ubral do ústrania, úplne som odišiel z domácej vinárskej scény. Venujem sa viniciam, našim vínam a v neposlednom rade rodine, na ktorú som nemal čas 20 rokov.

Momentálne je teda vaša firma v stave, kedy máte zainvestované do vinohradov, zainvestované do toho, že vám víno zreje, napr. červené v sudoch, a to je tá vaša hlavná investícia do budúcna. Videli sme to aj v lokalitách ako je Bordeaux vo Francúzsku, v talianskom Piemonte. Ich mentalita je naozaj nastavená na to, že napr. Barolo neodíde skôr ako po 4 rokoch z vinárstva. 

Investície do vinohradov budú splácať ešte moje deti. Som šťastný, že ich máme, lebo na Slovensku je ich katastrofálne málo a nie je už veľa čo kúpiť. Len keď obrábate vlastnú vinicu máte istotu, akú kvalitu hrozna priveziete do pivnice.

Niekoľkoročné vyzrievanie kvalitných vín v drevených sudoch je tým, čo je nevyhnutné urobiť pre veľké vína. Drevené sudy pre dlhý a kvalitný život potrebujú určité podmienky, a preto sa musia umiestniť do kvalitných pivníc, ktoré ešte nemáme. Na takúto investíciu si ideme opäť požičať a všetky vína sústredíme na jednom mieste vo Vinosadoch, kde budem konečne mať aj degustačnú miestnosť.

Spomínali ste, že na Slovensku existuje systém ohovárania. V zahraničí vinári skôr spolupracujú, pochopili, že sa treba spájať, aby spoločne niečo dokázali. No možno v rámci toho ohovárania sa ku nám dostali aj informácie o Vašom napojení na finančnú skupinu J&T... 

J&T má svoj projekt, volá sa to J&T Wine holding, v ktorom má všetky vinárstva, ktoré kúpili. My nie sme jeho súčasťou. Máme iba požičané peniaze.

Celkom priamo - máte požičané peniaze od J&T? 

Nie od J&T banky, máme súkromne požičané peniaze.

Ako ste dospeli k presvedčeniu, že tak rozsiahle investície a tá ťarcha dlhov má zmysel? 

Hlavným dôvodom kúpy vinohradov je fakt, že sme si so spoločníkom dali za cieľ vyrábať vína najvyššej kvality priamo vo vinohrade. Máme ambície vytvoriť vinárstvo na svetovej úrovni, produkujúce vína porovnateľné s kvalitnými vínami vo svete.

V minulosti bolo na Slovensku necelých 40 000 ha rodiacich vinohradov a v súčasnosti to nie je ani 7000. Keď som začínal, bolo zaregistrovaných cez 100 vinárskych spoločností. V súčasnosti ich je cez 600 a každý má víno slovenského pôvodu. Keby sa vykonávali kontroly na pôvod vína, zistilo by sa, že slovenského hrozna je obrovský nedostatok.

Je tu teda momentálne pretlak jednak zahraničného vína, ktoré sa priamo vozí vo fľašiach, ale aj toho, ktoré sa tu ocitne, ako spomína Cech vinohradníkov, ktorého ste zakladajúcim členom, že sa napr. privezie cisterna a víno z nej sa nafľašuje ako slovenské? 

Áno, je tu pretlak zahraničného vína uvedeného oficiálne na trh, ale aj vína, ktoré končí vo fľašiach ako slovenské. Dotáciami ovplyvnené zahraničné vína pochádzajúce z veľkoprodukujúcich viníc určujú cenové hladiny, ktorým sa musia obchodníci priblížiť, inak majú zle predajný až nepredajný produkt. Niekedy je to o domiešavaní zahraničného vína do slovenského, aby sa znížila výrobná cena, či veľakrát zvýšila kvalita vína.

Vaše vína dodávate len do gastronómie a vinoték? 

Pred pár rokmi sme prestali robiť predaj z dvora, ale po dobudovaní novej časti výroby sa opäť začnem venovať privátnym klientom. Spolupracujeme s obchodníkmi, ktorí vedia ako majú byť vína uskladnené a prepravované. Do budúcnosti očakávam nové spolupráce s reštauráciami, ktorým záleží na tom, čo ponúkajú hosťom. Vznikli nové spolupráce na predaj vína za hranice Slovenska. Máme kontrakt na predaj vín do Maďarska a Anglicka. Obe krajiny ponúkajú naše vína privátnym klientom a lepším reštauráciám. Niektoré z nich majú aj michelinské hviezdy.

Dalo by sa teda povedať, že ste vymenili medaily zo súťaží za michelinské reštaurácie? 

Naše vína sa posunuli na vyššiu úroveň cez vlastné vinohrady a cez nové spolupráce si hľadajú svoju cestu k milovníkovi vína. Som šťastný, že môžem aspoň trošku prispieť k prezentácii našej krásnej krajiny. Súťaže vín som výrazne obmedzil. Teraz je to už iba o zábave. Ale veľmi si vážim spoluprácu s ľuďmi, ktorí stáli pri mne od začiatku. Zažili sme horšie aj lepšie časy.

Ste aj jedným zo zakladajúcich členov združenia Chute Malých Karpát. Združenia, ktoré chce povzniesť malokarpatský región. Aká je podľa Vás jeho vízia do budúcna? Ste tam rôzni vinári a každý človek má svoje predstavy, aká je tá Vaša? 

Chceme milovníkom vína ukázať krásu našej vinohradníckej krajiny. Chceme vyzdvihnúť vysokú kvalitu malokarpatských vín, ktoré sú jedinečné. Malé Karpaty sú starodávny terroir, ktorý dáva vínam mineralitu a vdychuje im dušu.

Myslím si, že ak sa spoja poctiví ľudia, ktorí chcú pozdvihnúť krajinu, v ktorej pracujú a žijú, pomôže to všetkým. Myslím si, že ľudia postupne pochopia, že sme sa chceli vydať na kvalitnejšiu cestu, ktorá milovníkovi vína ponúkne viac.

V združení som zvláštny tým, že nepestujem hrozno iba v jednej oblasti. Na pestovanie hrozna a výrobu vína sa pozerám apelačne. Na akciách Chutí Malých Karpát ponúkame výlučne vína pochádzajúce z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Narodil som sa tu, žijem tu, pestujem tu hrozno, vyrábam tu víno a tu som doma.

Ako si má človek podľa Vás vyberať víno? Vraveli ste, že treba piť víno, ktoré chutí. Ale ako ho spoznať? Sú cestou práve degustácie? 

Predpokladajme, že si ho ide kúpiť milovník vína, ktorý každoročne nakupuje vína. Zväčša navštevuje rôzne vínne akcie, kde si vytipuje vína, ktoré mu chutili. Preto je ideálna vinárska akcia Chute Malých Karpát, na ktorej sa individuálne venujeme milovníkom vína.

Ďalej si vínka môže ochutnať vo vínnych baroch, kde si nemusí zakúpiť celú fľašku vína, ale cez dávku jedného pohára zanalyzuje, či mu vínko vyhovuje. V takýchto zariadeniach je somelier, s ktorým sa môže o tom porozprávať a veľa dozvedieť.

Ďalším spôsobom je prihlásenie sa na prezentácie vinárstva, ktoré sa pravidelne organizujú. A v neposlednom rade je možné dohodnúť si stretnutie priamo vo vinárstve.

Cieľom nášho portálu je presvedčiť ľudí, aby chodili za vínom do vinárstiev, kde najlepšie spoznajú nielen vinára, ale aj jeho víno. Čo má teda človek urobiť, aby mohol prísť ku Vám? Existuje taká možnosť? Prísť a ochutnať vína priamo u Vás? 

Je to ideálna cesta pre obe strany. Stačí, ak mi milovník vína zatelefonuje 😊. Nikdy som nepovedal nie. Mám veľmi málo času, ale vždy sa ľudia stretnú, ak chcú.

KONTAKT: 

Martin Pomfy - Pezinská 7, 90201 Vinosady
tel.:+421 908 777 066
web: www.pomfy.sk
e-mail: martin.pomfy@gmail.com