Martin Pomfy: Situácia so slovenským vínom je vážna, treba od slov pristúpiť k činom

Novovzniknutý Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska si dal za jeden z hlavných cieľov záchranu slovenských vinohradov. Neľahká úloha, ktorá znamená množstvo práce. Aj odvahu hovoriť verejne o veciach, o ktorých sa doteraz medzi vinármi len šepkalo. O tom, ako sa do tejto úlohy pustiť, aké sú ďalšie ciele cechu a ako ich chce naplniť, sme sa porozprávali s Martinom Pomfym, jedným z jeho zakladajúcich členov.

Aký je teda váš hlavný cieľ alebo prečo ste sa do toho pustili?

Doteraz bol jediným partnerom komunikácie s ministerstvom Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska. Zväz odviedol veľa práce a priniesol veľa dobrých vecí. Mal však aj dosť dlhú dobu na to, aby niečo urobil v oblasti dovozu hrozna a vína. Keďže sa doteraz v tejto otázke veľmi neposunuli, rozhodli sme sa s tým niečo spraviť. Situácia je veľmi vážna, slovenskí vinohradníci nemajú komu predať hrozno. Ak odberateľov majú, tak je cena výkupu veľmi nízka, zväčša pod výrobné náklady.

Keďže ste aj vinohradník, kde sa pohybujeme teraz momentálne, a aká je pre vinohradníka ekonomicky únosná cena hrozna?

Slovensko sa nachádza v rámci vinohradníckeho sveta na severnom okraji. V starých vinohradoch máme priemernú úrodu asi 7 ton hrozna na hektár, v nových to môže byť 12 ton na hektár. V modernom vinohradníckom svete, v teplejších lokalitách, ušetria na ošetrovaní viníc a majú x-násobne väčšie úrody. Preto je slovenské víno drahšie už len z tohto prostého dôvodu. Ľudia to často nevedia pochopiť, že prečo môže stáť zahraničné víno 1,5 eura a slovenské sa nedá za to vyrobiť.

Toto sú objektívne dôvody – hektárové výnosy, lokalita, v ktorej sa vinohrad nachádza, cena práce,... Je veľa faktorov, ktoré na to vplývajú. A preto, keďže máme prestarnutú populáciu vinohradov, je absolútne minimálna cena na dopestovanie hrozna na úrovni 42 centov. Pri tom najoptimistickejšom pohľade je pri starších viniciach nákladová cena vyššia. Ak k tomu prirátame úverové zaťaženie vinohradníka, nákladová cena sa nedostane pod 60 centov. Nedáva potom zmysel pestovať hrozno.

Tieto ceny sú však skutočné minimum. Pri nich sa ešte nebudú realizovať žiadne podsadby, žiadne investície do vinohradov. Pri takýchto minimálnych cenách sa dá predpokladať, že vo viniciach vzniknú výpady a tým pádom logicky z toho vyplýva, že minimálna cena ďalej porastie. Prečo? Lebo vinohradník, ktorý nedosádza korene, neudržuje populáciu vo vinici, nehnojí, neinvestuje do vinice, ten takouto činnosťou znižuje hektárový výnos a tým zvyšuje náklady na minimálnu cenu dopestovaného hrozna.

Drvivá väčšina vinohradníkov nevyrába víno. Samozrejme vinárom, ktorý zväčša nepestujú hrozno to vyhovuje, lebo si kúpia lacné hrozno. Je veľmi veľká konkurencia. Keď som začínal, tak nás bolo ďaleko menej, v súčasnosti je nás registrovaných cez 600 vinárov. Je však aj nemalé množstvo vinárov, ktorí nemajú oficiálne prevádzky, produkujú vína bez kontroly a uvádzajú ich na trh.

Nakupuje sa lacné domáce a zahraničné hrozno. Popri tom sa dováža vo veľkom množstve lacné víno, ktoré sa na trhu zväčša javí ako slovenské. Ceny vína sú už na hranici, kedy vinár z domáceho hrozna nie je schopný konkurovať. Pokiaľ sa efektívne nezačne riešiť situácia s dovozovými vínami, tak nastane vážny, možno nezvratný stav výmery slovenských vinohradov. Vinohradník nebude mať priestor, keďže je tlačený dolu cenami, aby investoval do ďalších vinohradov.

Doteraz sme hovorili o cene hrozna, z ktorého sa vyrobí lacnejšie víno. Problém je v tom, že cena všetkého hrozna je určená. Na Slovensku máme aj staré, veľmi kvalitné vinice, z ktorých sa produkujú vína najvyššej kvality. Tieto vína nás zviditeľňujú vo svete a cena hrozna je len jedna. Ale lacné víno na trhu deformuje ceny všetkých vín, vyvoláva tlak predajcov vína. Toto je obrovský problém!

Ministerstvo pôdohospodárstva urobilo veľmi dobre, že zvýšilo výšku podpory na reštrukturalizáciu starých vinohradov, čo výrazne pomôže vinohradníkom, ktorí ešte dúfajú v svetlú budúcnosť, a snáď sa podarí udržať poctivých vinohradníkov a vinárov pri živote.

Takže dotácie na výsadbu aj sú, ale nerobia sa?

Robia, ale robia to len tí, ktorí si na to požičajú peniaze. Alebo sú to veľké vinohradnícke spoločnosti, ktoré vidia, že táto situácia nebude trvať dlho, a že vinári  nebudú mať odkiaľ brať hrozno.

Poďme to trochu predikovať. Takže teraz je tlak nielen na cenu hrozna, ale vyvoláva sa tlak aj zo strany distribučiek...               

Výrobcovia kvalitnejšieho vína sú bezradní - nevedia predať víno a ponúkajú víno s výraznými zľavami. Niektorí predávajú prívlastkové vína v sudovej forme, lebo ho nevedia predať vo fľašiach.              

A to je dôsledok aj spomínaného lacného dovozu?

Výrazne to ovplyvnil dovoz lacnejšieho vína a hrozna.

A bavíme sa aj o dovoze lacných zahraničných vín, ktoré sú deklarované ako slovenské?

Samozrejme. Je zlé, že niekto môže podvádzať a niekto robí poctivo. Po ďalšie je tu vážny faktor Moravy a Rakúska, kde si viete  kúpiť víno „z dvora“ za 4 - 4,5 eura, a tie vína nie sú zlé. Majú iné podmienky na pestovanie hrozna a predaj vína. Lebo systém a výšky národných podpôr sú iné.

Skúsme naznačiť aspoň trochu pozitívny aspekt. Vznikol teda Cech vinohradníkov a vinárov, aby ste poukázali na spomínaný stav...

Lebo sa domnievame, že Ministerstvo asi ani nemá vedomosť, čo sa vlastne deje. Môžeme to urobiť jedine zákonným spôsobom, cez stavovskú organizáciu. Chceme, aby sa začali robiť kontroly pôvodu vín, ktoré sa nevykonávajú, lebo podvody v tejto oblasti absolútne deformujú trh. 

Pri našich skúmaniach a debatách s vinármi sme zistili, že kontroly sú naozaj chatrné aj práve na ÚKSUP-e (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky). Už len z toho pohľadu, že majú málo ľudí na samotné zatrieďovanie vína, teda kontrolu toho, ktoré hrozno má akú cukornatosť a aký prívlastok dané víno získa. Je to pravda?

Áno, majú poddimenzovaný stav, a aj Veterinárna správa, ktorá vykonáva kontroly vín. Myslíme si, že systém je neefektívny a umožňuje podvádzať. Oficiálne štatistiky jasne hovoria o tom, že je tu vážny problém, ktorý treba riešiť. Ale niečo tu nesedí, keď vyrobíme cca 30 miliónov litrov domáceho vína a do Čiech sa vyvezie viac Pálavy a Rulandského šedého ako máme vinohradov.

Vieme, že v Čechách si minulý rok spravili na trhu poriadok novým vinárskym zákonom a začali tam robiť intenzívnejšie kontroly. Napr. pri dovoze vína. Spomínali ste, že aj Váš Cech sa snaží vyrokovať s ministerstvom spoluprácu, začať riešiť aktuálnu situáciu. Čerpáte námety práve z českého trhu?

To uvidíme. To je otázka na ministerstvo, či budú chcieť s nami spolupracovať. Dnes veľmi dobre funguje systém aj v Maďarsku, vďaka ktorému si začali chrániť trh. V minulosti tam bol neporiadok, ktorý už upratali. Pár ľudí dokonca aj pozatvárali. Pokiaľ sa na Slovensku nezmenia podmienky a hlavne výšku pokút, tak tu nikdy poriadok nebude. Lebo ak aj bude odhalená nejaká vinárska spoločnosť, ktorá dováža alebo falšuje víno a dostane pokutu 3000 eur, tak sa zasmejú a idú ďalej. Pokiaľ to nebudú miliónové pokuty, alebo to nebude na paragraf, tak jednoducho tu poriadok nebude.

Druhá vec je, že našim cieľom nie je len riešiť dovoz. Veľmi dôležité je aj správne označovanie vín, zviditeľňovanie vín so slovenským pôvodom a napĺňanie ďalších cieľov. Dlho sme zvažovali, či do toho celého pôjdeme, lebo si uvedomujeme, že to vnáša zlé svetlo na všetky slovenské vína. Ale je tu istá bezradnosť v rámci situácie na trhu. Tak odporúčam ľuďom, nech hlavne veria tým vinárom, ktorí pestujú hrozno a z neho vyrábajú víno.

Správne označovanie vín, aby bolo jasne deklarované odkiaľ víno pochádza?

Áno, je na vláde a kontrolných orgánoch, či nám pomôžu. Uvedomujeme si, že zmeniť systém nie je jednoduchá vec. Určite si to vyžaduje nemalé finančné prostriedky, zmeniť legislatívu, rozšíriť rady kontrolórov, celkovo sfunkčniť kontrolu. Hlavne je nevyhnutné začať certifikovať a označovať vína zo slovenského hrozna.

Cech má aj viacero cieľov, ktoré majú priniesť pomoc a zjednodušiť prácu pri pestovaní hrozna a výrobe vína. Je to otázka poľovníctva, pozemkov a ďalších tém, ktoré veľmi trápia ľudí pracujúcich v našom obore.           

Takže to zhrnieme - chcete riešiť problémy, aké tu sú, o ktorých možno ani ľudia na ministerstve netušia...

Keby tu nebol problém z hľadiska predaja vína a hlavne hrozna, stále sa znižujúcej reálnej výmery vinohradov, tak naše aktivity nemajú zmysel. Cech by ani nevznikol. Máme však k dispozícii určité oficiálne štatistiky a tie sú alarmujúce. Potrebujeme, aby sa tu dalo pestovať hrozno, aby tu nevymizla identita krajiny, ktorá tu je už od Rímskej ríše. Chceme, aby sa tu dalo normálne robiť a predávať víno. A nie je možné, aby tu po 20-tich rokoch podnikania začali vinohradnícke spoločnosti padať „na hubu“.