Spoznávame víno 2: Nos v hlavnej úlohe

Víno dokáže potešiť nielen naše chuťové bunky, ale i čuchové. Aj vôňa vína vypovedá o jeho veku, odrode, spôsobe výroby, regióne, či konkrétnom vinárovi.

Víno obsahuje mnoho aromatických látok a väčšinu z nich naše čuchové receptory v nose dokážu zachytiť. Záleží len na našich skúsenostiach, či ich dokážeme rozpoznať a definovať. Zaujímavosťou je, že arómu vína dokážeme cítiť aj cez ústnu dutinu, receptormi v dutine, ktorá spája nos a ústnu dutinu. Takto vnímaná aróma je dôležitá aj pri jedle. Napríklad, pri jedení čerešní necítite v ústach len ich chuť, ale čiastočne aj vôňu.

Aróma vína môže mať rôzny charakter. Ovocná aróma môže pripomínať rôzne druhy bobuľovitého, kôstkového, jadrového ovocia v čerstvej, sušenej i kompótovej podobe. Bylinný charakter predstavujú aromatické látky voňajúce po zelenej paprike, hluchavke, baze a žihľave. Víno dokáže voňať i po kvetoch ako sú ruže, fialky a mnohé iné.

Pozitívnym vnemom spadajúcim do zemitého charakteru môže byť napríklad mineralita, ktorá je charakteristická vôňou po vlhkej kriede. Korenistú predstavujú rôzne druhy korenín od čierneho korenia cez oregano až po čokoládu.

Pôvod aromatických látok

Primárne aromatické látky majú pôvod v hrozne. Niektoré odrody hrozna intenzívne voňajú už vo vinohrade po utrhnutí (napr. Muškát moravský).

Sekundárna aróma vzniká počas premeny muštu na víno. Ovplyvňuje ju použitá technológia pri výrobe vína, najviac samotné kvasenie. Kvasinky sú hotové čarodejnice. Dokážu vo víne vyprodukovať nespočetné množstvo aromatických látok, ktoré voňajú napríklad po tropickom ovocí, mede či škorici.

Aróma vína sa časom mení a vyvíja, vznikajú terciárne aromatické látky. Ak víno zreje v sude vznikajú látky s vôňou vanilky, kokosu, dymu. Terciárne látky spolu so sekundárnymi vytvárajú buket vína.

Skúmanie arómy vo víne

Privoňajte k vínu v pohári, skúmajte intenzitu vône a jej charakter. Zakrúžte pohárom, aby sa aromatické látky viac uvoľnili. Ak si nie ste istý krúžením vo vzduchu, môžete to skúsiť na stole. Privoňajte k vínu v strede pohára a na jeho okraji.

Cítite ovocie? Je to bobuľovité, jadrové či kôstkové ovocie? Ak jadrové, je to hruška či jablko? Ak cítite hrušku je to skôr zelená hruška, jesenná žltá, alebo dokonca kompótová? Takýmto rozoberaním arómy vína sa postupne naučíte rozlišovať jednotlivé nuansy.

Okrem charakteru skúmame aj intenzitu arómy, teda jej silu. Uderí vám hneď do nosa alebo je jemná a musíte ju hľadať? Cítite ju bezprostredne po naliatí alebo sa rozvinie časom po krúžení pohárom?                               

Pri celkovom dojme je dôležité, či aróma vína zodpovedá odrode alebo ročníku. Taktiež je potrebné zvážiť, či je aróma prirodzená pre víno, alebo je víno príliš „navoňané“. V dnešnej dobe má vinár k dispozícii mnoho prípravkov pre zvýšenie arómy vo víne a nie vždy je to pre dané víno správne.

Hodnotenie arómy vína je však veľmi subjektívne, zatiaľ čo vy môžete byť z arómy vína unesený, druhému sa páčiť nemusí.

Mohlo by vás zaujímať: