—
november 12, 2018 12:06 · 13 minút čítania
Ide o najsevernejšie položené vinárstvo na Slovensku. Obnova vinohradov a vinárstva pod značkou Verita začala len pred dvoma rokmi. Pod tento projekt sa podpísali bratia Jozef a Stanislav Novákovci, s ktorými sme sa porozprávali nielen o viniciach, ich víne a plánoch do budúcnosti, ale najmä o tom, ako chcú prostredníctvom svojho projektu pomôcť rozvoju regiónu.
Ste úplne nové vinárstvo. Ako to ale celé začalo? Kedy ste sa rozhodli, že víno je to, čomu sa chcete venovať?
Jozef: Rozhodnutie sa rodilo postupne. Začínalo to poznávaním vína, spoznávaním kultúry spojenej s vínom, historicky zaujímavých regiónov po celej Európe, čo napokon vyústilo v rozhodnutie venovať sa vinohradníctvu a vinárstvu aj u nás, na „ďalekom východe“. V rodine nemáme nejakú vinársku tradíciu. Náhody však neexistujú. Po rokoch strávených spoznávaním vína, stretnutiami s vinármi, tak na Slovensku ako aj v zahraničí, som si povedal, že treba niečo vrátiť regiónu, z ktorého pochádzame. Asi to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sme sa rozhodli venovať vinohradníctvu.
Pri rozhodovaní sa, v ktorej oblasti by sme sa rozhodli usadiť, zavážil najmä unikátny terroir, blízkosť vinohradov k nášmu rodisku a historické súvislosti. Postupne mapujeme históriu, no dnes už vieme, že v tejto oblasti sa vinič pestoval už od 13. storočia. Rozvoju výrazne napomohol gróf Szechényi, ktorý na počiatku 20. storočia postavil v Strážskom kaštieľ a vínnu pivnicu, ktorú dnes využívame. Noví sme preto len z pohľadu, že sme nadobudli vinohrady, začali ich obnovovať a ruka v ruke s tým aj dorábať víno pod vlastnou značkou.
V ktorom roku?
Jozef: V marci 2016 sme od pôvodného majiteľa prevzali vinohrady a k tomu prislúchajúcu kaštieľsku pivnicu. Následne sme začali s technologickou obnovou a stanovením stratégie, čo sa týka výroby a distribúcie vína. V čase, kedy sme vinohrad prevzali nebolo veľmi na čo nadviazať. Nezačínali sme od nuly, skôr ako vravievam - od mínus jedna. Preto som rád, že sme už za tú krátku dobu dostali naše víno do povedomia nielen v našom regióne. Zároveň sa pritom snažíme aj o prezentáciu regiónu.
Na slovenské pomery máte prekvapujúco veľkú rozlohu vinohradov. Koľko viníc teraz obhospodarujete?
Stanislav: Cca 30 hektárov, reálne produkčných je však zatiaľ asi polovica. Sú tu staré aj relatívne mladé vinohrady. Na starých, cca 50-ročných, je vysadený Tramín červený, Rizling vlašský, Dievčie hrozno, Rulandské šedé a Frankovka modrá. Na nových vinohradoch z rokov 2002 až 2005 máme Cabernet Savignon, Muškát moravský, Rulandské modré, Dornfelder a Merlot. Momentálne máme pripravený ešte asi 4-hektárový pozemok na novú výsadbu.
Máte aj nejaký cieľ, čo sa veľkosti vinohradov týka?
Jozef: To sa ukáže v čase, no plánujeme cca 25 hektárov. Všetko súvisí s problémami, s ktorými bojuje väčšina vinárov, napr. s vysporiadaním vlastníckych vzťahov. V hlavách máme aj ďalšie plány, o tom je však ešte predčasné hovoriť, prípadne si o nich povieme pri vašej ďalšej návšteve.
Prečo práve Strážske? Nechceli ste napríklad vinohrady na južnom Slovensku?
Jozef: Možností bolo viacero. Jedným z hlavných dôvodov však bolo to, že pochádzame z neďalekého Humenného. Preto sme obnovu vinárskej tradície v Strážskom vnímali ako istý záväzok a osobnú zodpovednosť voči regiónu, z ktorého pochádzame. No skutočným „spúšťačom“ bolo to, keď sme si prvýkrát prešli vinohrady a uvedomili si ich perspektívu z hľadiska podložia, dispozície, orientácie svahu a okolitého prostredia, ktoré je skutočne jedinečné.
V rodine ste vinársku tradíciu nemali a aj vaše povolania sú odlišné. Z akého prostredia a profesií ste teda vhupli do tohto segmentu?
Stanislav: Som ekonóm a v súčasnosti sa ešte stále venujem aj ekonomickému, účtovnému a daňovému poradenstvu.
Jozef: Nepovažujem to za dôležité, no som ešte stále aktívny advokát a venujem sa aj iným témam.
Ekonóm a právnik sa teda spojili s cieľom vytvoriť rodinné vinárstvo. Natíska sa otázka, kto je teda v tomto prípade tvorcom vašich vín?
Jozef: Máme v tíme pána, ktorý v tejto lokalite prežil 40 rokov a má na starosti výrobu vína. Ale ideme postupne vlastnou cestou. Sami sa vzdelávame, naberáme skúsenosti, informácie a máme ambíciu sa v tomto smere ďalej posúvať. Radi si prizveme k spolupráci aj ďalších odborníkov, no aj s ohľadom na našu lokalitu to nie je až také jednoduché. Sme relatívne ďaleko od oblastí, kde je veľká koncentrácia skúsených vinárov. Navyše je pre nás dôležitý aj istý ľudský rozmer – aby sme si jednoducho sadli a zhodli sa vo filozofii toho, čo sa má robiť.
Ste teda odsúdení na to poradiť si sami?
Jozef: Nie je to odsúdenie, nás možnosť učiť sa nové veci a hľadať si svoju cestu do veľkej miery teší, aj keď je to určite zdĺhavejšie a náročnejšie. Je to proces, ktorému sa chceme venovať a je to zároveň príležitosť sa niečo naučiť.
Ako by ste charakterizovali vína, ktoré teraz produkuje vaše vinárstvo?
Jozef: Snažíme sa produkovať vína, ktoré majú naturálny charakter, aby v nich bola zachovaná aj charakteristika regiónu. Aj preto ich nechávame vykvasiť a následne vyzrieť prirodzeným spôsobom.
Videl som, že máte nerezové tanky aj drevené sudy...
Stanislav: Čo sa týka bielych vín, tie nazrievajú na šupkách veľmi krátko – asi 4 až 5 hodín, následne hrozno šetrne lisujeme, odkalíme a necháme nakvášať v nereze. Červené odrody nechávame na šupkách cca 14 dní a po vylisovaní začíname s kvasením priamo v dubových sudoch. Ružové vína nechávame na šupkách krátko, cca 6 - 7 hodín a kvasenie prebieha v nerezových tankoch.
V čom vnímate naturálnosť vašich vín?
Jozef: Snažíme sa minimalizovať zásahy pri procese výroby a použitie rôznych aditív. Jediné, čo sa pri našej výrobe do vína dostane zvonka, sú kvasinky.
Veľkou témou je v súčasnosti terroir. Viete nejako definovať ten váš?
Stanislav: Vinohrad je na úpätí Vihorlatských vrchov, teda pohoria sopečného pôvodu. Kvôli novej výsadbe sme si však dávali robiť aj podrobný rozbor pôdy, z čoho vyplynulo, že sme na hranici viacerých oblastí a naše vinice majú podložie primárne vápencové.
Jozef: V našich vínach sa prejavuje nielen mineralita pôdy, ale prostredie celkovo. Je to najmä nám blízka rieka Laborec, ktorá vytvára jednu z prirodzených hraníc vinohradov. Celková definícia terroir je len jednou z našich úvah do budúcna. Chce to ešte čas.
Aké vína máte radi vy osobne?
Jozef: Hm, mám rád vína s dušou ... no samozrejme je to dané aj ročným obdobím, alebo či je deň alebo večer, pocitom, spoločnosťou. Faktorov vplývajúcich na výber vínka je vždy viacero. Ak by som to však mal povedať technickejšie, tak suchšie vína s vyššou mineralitou, pri bielych a ružových so sviežosťou a iskrou. Z červených vín robustnejšie, s plnšou chuťou.
Stanislav: Suché, s príjemnou vôňou a vyváženým cukrom a kyselinkou.
Je to ešte krátke obdobie, ale viete už niektoré zo svojich vín označiť ako svoje obľúbené? Niečo, čím sa radi pochválite, čo sa vám podarilo?
Jozef: Páčia sa nám naše červené vína, najmä Frankovka z ročníkov 2016 a 2017 sa ukazuje ako veľmi vydarená. Rovnako Dornfelder sa zdá byť veľmi vhodný pre túto oblasť. Z bielych vín sa nám podaril Tramín červený a Rulandské šedé. A určite sa oplatí ochutnať aj naše ružové vínka, najmä Pinot a Cabernet.
Vyplynulo na základe prieskumov pôdy, čo ste si dali urobiť, aj nejaké odrodové zloženie, ktorému by ste sa mali venovať? Že by niečoho malo byť viac či naopak menej?
Jozef: Tento rozbor nám určite výrazne pomohol. Nechceme však príliš rozširovať počet odrôd. Budeme skôr rozširovať objem v existujúcich odrodách. Pravdepodobne budeme robiť viac Frankovky. Pôvodne sme zvažovali aj Rizling rýnsky a niektoré novošľachtence, ale ukazuje sa, že odrody, ktoré tu máme sú pre túto oblasť naozaj vhodné.
Aké máte plány do budúcnosti?
Jozef: Stav, v ktorom sme vinárstvo prebrali, nás núti k obnove tak technologickej, ako aj k obnove vinohradov. Logistické podmienky, ktoré máme teraz, sú pomerne komplikované, preto budeme niektoré časti procesov sťahovať bližšie do vinohradov. A ďalšie plány sa týkajú toho, ako prilákať ľudí do tejto oblasti, do tohto regiónu. Máme viacero rozvojových plánov pre milovníkov vína, ale aj prírody a cestovania celkovo. Prioritou je momentálne zastabilizovať výrobu, aby sa mohol rozvinúť potenciál, ktorý máme.
Čomu sa vy osobne vo vinárstve venujete?
Stanislav: Ja som priamo vo vinohrade aj v pivnici – teda všetko od zelených práce, cez zber až po pomoc pri spracovaní. Momentálne delím svoj čas asi pol na pol medzi vinárstvo a iné projekty.
Jozef: Som na východe o niečo menej, ako by som možno sám chcel, preto je moja úloha v distribúcii a rozvoji.
Máte na východe dostatok ľudí, ktorý vám dokážu pri prácach pomôcť?
Jozef: Vzhľadom k veľkosti vinohradov by to bez spolupráce a pomoci iných ani nebolo možné...
Stanislav: Mimo sezónnych prác máme vo vinárstve v priemere troch až štyroch ľudí, pri prácach vo vinohrade sa ten počet samozrejme zvyšuje. Či už ide o strihanie, viazanie, až po zber, pre ktorý obvykle zabezpečujeme 10 – 15 ľudí. Je to však často problém. Tí starší už mnohokrát nevládzu a mladší zase nechcú pracovať v poľnohospodárstve. Musíme sa s tým však popasovať.
Ako by ste chceli, aby verejnosť značku Verita vnímala? Prečo by mal napríklad človek z Bratislavy ochutnať vaše víno?
Jozef: Bol by som rád, aby ľudia vedeli odkiaľ naše víno pochádza, a aby sa k nemu radi vracali. Asi tým základným kľúčom by mala byť zvedavosť. Mať ochotu a vôľu skúšať nové veci a vína z nových oblastí. Tak ako som ja rád cestoval a cestujem za vínom, tak by mal mať (nielen) slovenský milovník vína ambíciu spoznať, čo sa rodí a vyrába v rôznych častiach Slovenska.
Podnikáte v regióne, ktorý nepatrí v oblasti zamestnanosti k tým najsilnejším na Slovensku. Na mieste je teda otázka, čo povedzme nejaká pomoc a podpora od štátu?
Jozef: Nie som typ človeka, ktorý sa sťažuje. Pravdou však je, že sme v neporovnateľne horšej pozícii v porovnaní s inými tradičnými vinárskymi oblasťami.
Čo by reálne pomohlo, aby sa o tejto vinárskej oblasti ľudia viac dozvedeli? Alebo minimálne mali chuť dozvedieť?
Jozef: Je to o nás. Nielen o našom vinárstve, ale celkovo o ľuďoch v tomto kraji. Aby sme preukázali istú mieru hrdosti a začali sami seba vnímať ako miesto, ktoré sa oplatí vidieť, a to nielen raz. Keď budú fungovať synergie a spolupráca, pôjde to. Hľadáme osvietených ľudí, ktorí chcú niečo robiť a chcú tomuto kraju pomôcť. Veríme, že rozvoj vinárstva môže pomôcť aj celkovému rozvoju regiónu.
Čím je tento región teda výnimočný? Prečo sa oplatí ho navštíviť?
Jozef: Nielenže sme z hľadiska histórie a rozlohy najsevernejšie vinárstvo na Slovensku vôbec, ale sme v oblasti, kde je veľká koncentrácia kultúrnych pamiatok a prírodných zaujímavostí. Národný park Poloniny, hrady, drevené kostolíky. To všetko robí z tohto regiónu jedinečnú zónu, akú inde vo svete nenájdete.
A čo má človek urobiť, aby sa k vášmu vínu dostal?
Jozef: Tých možností je viacero. Snažíme sa od počiatku organizovať a aj sa zúčastňovať na podujatiach súvisiacich s vínom. Naše vína sú dostupné vo viacerých reštauráciách na východe a v Bratislave. Ale najradšej privítame návštevníkov v našom vinárstve, kde im dáme radi ochutnať vínko, ukážeme vinohrady, kaštieľsku pivnicu, aj degustačnú miestnosť vo vínnom dome. A samozrejme vieme zabezpečiť aj ubytovanie. Buď priamo vo vínnom domčeku v našich vinohradoch, alebo v blízkom penzióne.
Pivnica - Pri parku 28, 072 22 Strážske
Vinohrad -Krivošťanská 789, 072 22 Strážske
e-mail: novak@vinoverita.sk
tel.: + 421 908 434 651
web: https://www.vinoverita.sk/
