Víno a zdravie: Tajomstvo francúzskeho paradoxu odhalené – víno naozaj znižuje cholesterol

Vysoký cholesterol patrí k zákerným zdravotným rizikám. Podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či vysoký tlak nebolí a v mladšom veku sa ani žiadnym spôsobom neprejavuje. Ak je však zvýšený dlhodobo, môže spôsobiť vážne zdravotné problémy.

Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, či poruchy erekcie u mužov.

Predpokladá sa, že minimálne jedna tretina Slovákov má zvýšenú hladinu cholesterolu. Základným predpokladom zmeny tejto nelichotivej štatistiky je podľa odborníkov zmena jedálnička a celkovo životného štýlu. Súčasťou našej dennej rutiny by mal byť dostatok pohybu, pitný režim a jedálniček bohatý na vlákninu, proteíny a zdravé tuky. Mastné výrobky najmä v podobe údenín sú vo všeobecnosti tou zložkou stravy, ktorá hladinu cholesterolu priamo zvyšuje. Milovníkom klobások a vyprážaných rezňov sa tieto informácie počúvajú len veľmi ťažko. I pre tých však existujú dobré správy.

Tou azda najlepšou je existencia tzv. francúzskeho paradoxu. Francúzsko patrí dlhodobo ku krajinám s mimoriadne nízkym počtom srdcovo-cievnych chorôb a to aj napriek na tuky bohatej strave. Štatistiky hovoria, že v krajine s vychýrenou kuchyňou, kvalitným vínom a syrmi, žije iba 7 % obézneho obyvateľstva. Prečo je to tak?

Vedci si dlho mysleli, že za týmto všetkým je známy resveratrol, antioxidat obsiahnutý v červenom víne, ktoré hojne Francúzi pijú. Najnovšie vedecké prieskumy však ukázali, že víno obsahuje aj ďalšiu, doteraz opomínanú skupinu látok, ktoré výrazne prispievajú k znižovaniu cholesterolu. Ide o saponíny, ktoré veda dobre pozná vďaka ich zdravotným benefitom. Len vo víne ich zatiaľ nikto nehľadal.

Vedci z kalifornskej univerzity však objavili, že saponíny sa v hojnej miere nachádzajú aj vo víne. A tento objav do značnej miery vysvetľuje práve francúzsky paradox.

Saponíny sú bioaktívne zložky, ktoré znižujú povrchové napätie. V praxi fungujú podobne ako saponáty - namydlia naše cievy, nervy, orgány a keď sú klzké, neusadia sa na nich mikročastice usadenín. A navyše majú schopnosť uvolniť aj už existujúce usadeniny vrátane cholesterolu.

Ako sa však saponíny do vína dostanú? Predpokladá sa, že pochádzajú z voskovej šupky hrozna, ktorá sa počas fermentačného procesu rozpúšťa do vína. Štúdia šiestich odrôd kalifornských vín – štyri červené a dve biele ukázala, že červené víno obsahuje tri- až desaťkrát vyššie hladiny saponínov než víno biele. Zo skúmaných odrôd obsahovala najvyšší podiel saponínov odroda Zinfandel, na druhom mieste bola odroda Syrah, následne Pinot noir a Cabernet Sauvignon.

Štúdia tiež ukazuje na prepojenie obsahu alkoholu a množstva saponínov. Čím bol obsah alkoholu vo víne vyšší, tým bol aj vyšší podiel saponínov. Zároveň sa zistilo, že červené vína obsahujú približne rovnaké množstvá saponínov ako resveratrolu. Predpokladá sa teda, že resveratrol blokuje oxidáciu cholesterolu, čo je vďaka jeho antioxidačným vlastnostiam, a saponíny pôsobia proti absorbcii cholesterolu.

Na zdravie!