—
august 19, 2017 09:23 · 5 minút čítania
Na vinobranie do Topoľčianok sme sa dostali náhodou. Hľadali sme na internete, čo je nové v tomto mestečku, kde sme sa chceli zastaviť po ceste na posledný predĺžený víkend pred koncom prázdnin. Z internetu na nás vyskočil aj oznam, že je tam práve vinobranie, takže bolo rozhodnuté odbočiť z R1 do Zlatých Moraviec a do Topoľčianok. Na naše prekvapenie sme v Moravciach nevideli ani známku toho, že by sa v susedných Topoľčiankach niečo dialo. Zato v meste, ktoré je známe pre "nevínomilcov" skôr kaštieľom a žrebčínom, ako vínom, už malé plagátiky o akcii nechýbali. Podľa nás by sa hodil na propagáciu aspoň jeden informačný billboard aj pri R1, možno by z nej odbočilo viac áut. Ale možno organizátori chceli akciu držať ako lokálnu záležitosť, o čom sme sa neskôr presvedčili.
V mestečku bola cesta k vinárstvu tiež slabšie označená, ale navigácia nás nesklamala. Priamo k miestu akcie však bola cesta zablokovaná organizátormi, takže sme odstavili auto neďaleko a odšliapali si k miestu činu po svojich. Trochu sme sa obávali, či nás nebudú čakať pred vinárstvom typické stánky s čínskymi hračkami či balónikmi, ktoré tak kazia atmosféru vinobraní v niektorých malokarpatských mestách, ale našťastie domáci si na "gýčiarov" dali pozor. Dokonca ani hlasitá kolotočiarska hudba tam nebola.
Pred vstupom do dvora vinárstva bol informačný stánok, kde nám ochotne vysvetlili, ako funguje ochutnávka, a za 12,- € sme dostali na krk taštičku s degustačným pohárom a poznámkovým hárkom, ktorý bol zlosovateľný.
Vinobranie sa konalo 1. septembra 2017 a malo nádych rodinnosti, útulnosti a pohody. V neveľkom dvore vinárstva bolo veľa rodičov s deťmi, keďže tam nechýbal nafukovací hrad a "tuli" vaky, kde sa deti mohli vyblázniť a rodičia odpočinúť po šnúre ochutnaných vzoriek vína. Pre deti organizátori ponúkali aj ľadovú drť, ako inak hroznovú. V Château BAR-e zase miešané nápoje pre dospelých, ktorí dostali chuť na niečo tvrdšie ako víno. Kávičkári mali možnosť dať si kvalitnú kávu z pojazdného stánku a hladoši mohli ochutnať od "cigánskej" a klobások, až po grilované koleno. Dlhý rad bol aj pred stánkom s trdelníkmi, ktoré sa z lokálneho charakteru mierne vymykali. Kto by mal chuť na kvalitný syr, aj ten si prišiel na svoje. Jednak malé kocky syra mali vinári pri niektorých degustačných stanovištiach, ale našli sme tam aj samostatný syrový stánok, v ktorom ponúkali tvrdé zrejúce syry z mliečnej farmy Brauvieh Jozefa Hiadlovského zo Slovenskej Ľupče. Syry vám aj ugrilovali. Samozrejme nechýbala ani živá hudba. My sme akurát vystihli nejakú českú country skupinu, ktorá neurazila, ale taký džez či blues by sa nám k vínu hodili viac.
Ale poďme k vínu, o ktoré v Topoľčiankach najviac išlo. Za vstupné sme mali šancu ochutnať 20 vzoriek, ale keďže sme prišli až ku koncu vinobrania, ani sme ponuku nestihli vyčerpať. Degustačné stanovištia boli roztrúsené vo vnútri vinárskej budovy, ale aj na dvore. Po ceste nechýbali aj vodné umývače pohárov. Napriek niekoľkým stovkám ľudí sa pred stánkami netvorili dlhé rady, čo nás potešilo. Najdlhší rad bol pred okienkom, kde predávali burčiak vo fľašiach. Jediné, čo nás vyrušovalo, boli preplnené smetné koše, ktoré kazili dojem, aj zábery na vínomilcov.
Keďže medzi moje obľúbené odrody patria Pinoty (Rulandské), zamerali sme sa najmä na ne. Z troch vzoriek nás žiadne neohúrilo, ale ani nesklamalo. Príjemne nás prekvapilo Rulandské biele, neskorý zber. Lahodná, i keď veľmi sladká (na náš vkus), bola slamová Frankovka modrá. Napokon nám zachutil aj Irsai Oliver, v ktorom dominovala kvetinovo-muškátová aromatika. Nevynechali sme ani zástupcu novošľachtencov - Devín, ktorý mal jemne korenistú chuť s dozvukom medu a hrozienok.
Okrem degustačných priestorov organizátori ponúkali aj prehliadky pivníc, otvorená bola aj veľká firemná vinotéka, kde bolo veľmi rušno. Návštevníci odchádzali buď s kartónmi vína alebo fľašami burčiaku.
Celkovo bolo vinobranie dobre zorganizované, možno málo spropagované, ale zachádzka do Topoľčianok sa oplatila :-).
(4.9.2017)
-----------------------------
text/foto: Mário Skyba
