Vinohradníkom pomáhajú moderné technológie aj v boji proti škorcom

Slovenských vinárov a vinohradníkov trápia mnohé problémy a o viacerých z nich sme písali aj na našom portáli. Napríklad aj o ich zúfalej snahe ochrániť úrodu pred premnoženou divou zverou alebo náletmi škorcov. Dozvedeli sme sa ale, že aj na Slovensku už vinohradníci experimentujú s modernými technológiami, ktoré vedia vinič a jeho úrodu úspešne ochrániť. Preto sme s radosťou prijali pozvanie do vinohradov vinárstva ViaJur a o nových technológiách, ktoré využívajú, sa porozprávali s výrobným riaditeľom Tomášom Dilongom a hlavným agronómom usadlosti Farná Deziderom Pavlíkom.

zľava: Tomáš Dilong a Dezider Pavlík

Vaše vinohrady sa nachádzajú pri obci Farná. Aké problémy sprevádzajú pestovanie viniča na juhu Slovenska?

Pavlík: Najviac nás trápia škorce. Všeobecne na Slovensku pôsobia najväčšie škody na úrode hrozna práve nálety škorcov. Máme tu aj srnčiu zver, ale keďže máme areál oplotený, tak sme tento problém do veľkej časti eliminovali.

Ako by ste laikom vysvetlili, čo vlastne škorec spôsobuje a ako škodí vo vinohrade?

Pavlík: Aby sme mu úplne nekrivdili, tak na jar je škorec veľmi užitočný. Zbiera zo zeme škodcov, rôznych chrobákov, ktorí škodia viniču alebo iným poľnohospodárskym plodinám. Škodiť nám začína, až keď vinič dozrieva, keď bobule naberajú cukor. Čiže koncom júla, začiatkom augusta.

Dilong: Je to aj obdobie, keď poľnohospodári naokolo pozbierajú úrodu, hlavne slnečnicu. To je pre škorce ďalší primárny zdroj obživy. A ako nám škodia? Sú to veľké kŕdle vytvárajúce na oblohe nádherné útvary. Sú ich nie desiatky, ale rádovo tisícky. A keď nemajú prirodzeného nepriateľa, nejakého dravca, tak priletia, sadnú na vinohrad, a keď majú kľud, tak zobú bobule hrozna priamo zo strapcov. A najväčšiu škodu robia vtedy, keď už chceme ísť oberať. Na kyslé hrozno nepôjdu, „zberajú“ len hrozno, ktoré má dostatok cukru, predstavujúce pre škorca dostatok energie.

Škorce žijú v severských krajinách, sú tam celé leto, a až keď zamrzne zem a nemajú čo zobať, vtedy dochádza k ich migrácii smerom na juh, do teplých krajín na severe Afriky. Kedysi mali iné trasy, lietavali ponad Španielsko, Francúzsko, teda krajinami, kde sa tiež pestuje veľa poľnohospodárskych plodín, vrátane hrozna. V minulosti sa práve v týchto krajinách rozhodli pred škorcami svoju úrodu chrániť. Rozhodli sa pre nie príliš humánnu metódu a do škorcov strieľali. Takto si škorce v sebe vybudovali genetickú informáciu a vedia, že tadiaľ už nie je možné lietať. Začali teda lietať viac do vnútrozemia a odvtedy máme s nimi takéto problémy. Nie je to ale len problém nás Slovákov, trápia vinárov aj na Morave, a pod.

U nás je ale škorec zákonom chránený...

Dilong: Áno je zákonom chránený, našim cieľom samozrejme nie je škorcov odstrániť a cielene na nich poľovať, ale úrodu musíme nejakým spôsobom chrániť. Možnosti vidíme napríklad v systéme plašenia vtáctva.

Na Morave som videl na plašenie škorcov používať tzv. plynové delá. Inde vraj oslovujú na plašenie sokoliarov. Skúšali ste ich aj vo vašom vinohrade?

Pavlík: Áno, delá sme skúšali, ale fungovalo to len cca 2 týždne, potom si na to škorce zvykli.

Dilong: Tie delá sú na báze tlakovej vlny a vystreľujú ju v určitých vopred nastavených intervaloch. Škorce ale fungujú tak, že zletia dolu na vinohrad, sadnú a začnú zobať. No to delo má nastavený len určitý interval, kedy sa tlaková vlna spustí. Akonáhle delo vystrelí, tak sa síce vyplašia, vzlietnu, ale pristanú hneď kúsok ďalej a zase majú čas „oberať“ vinohrad, pokým delo nevystrelí znova. To však iba dovtedy, kým si na to úplne nezvyknú. Počuli sme aj o skúsenostiach so sokoliarmi. V jednom prípade na kŕdeľ škorcov vyslali dravca, skupina z nich vyletela nad neho a spustili na neho trus, zalepili mu krídla a prinútili ho pristáť. Škorce sú výborne zorganizované.

V jednom článku som čítal, že vedia zničiť aj natiahnuté siete na vinohrade... Existuje teda nejaké riešenie?

Pavlík: Áno, našli sme riešenie a už druhý rok úspešne proti nim používame ultrazvukové plašiče. Je to najmodernejšia technológia, ktorú poznáme, a ktorá viditeľne funguje.

Na akej báze to funguje?

Pavlík: Funguje to na báze ultrazvuku, pre človeka nepočuteľného, sú to veľmi nízke frekvencie. Pre škorca je to ale nepríjemný zvuk. Na týchto ultrazvukových plašičoch sa nastavujú rôzne frekvencie a intervaly plašenia. A tie pravidelne striedame, aby si na to škorce nezvykli. Záleží aj na tom, aké veľké nálety máme. Pri týchto plašičoch je možné nastaviť aj pohybový senzor, ktorý zaregistruje kŕdeľ škorcov a začne vysielať.

Dilong: Funguje to teda efektívnejšie než spomínané delá. Ten zvukový signál ich rovno vyplaší, vzlietnu a sadnú síce vedľa, ale signál ich vyplaší znova. Nemajú teda kľud a nenarobia takú škodu. Prelietavajú z jednej časti vinohradu na druhú, až kým ich to neprestane baviť a neodletia. Jedno zariadenie samozrejme nepokryje celý náš 25 hektárový vinohrad, len jeden polkruh. Preto dávame na jedno miesto dva plašiče, jeden otočený na jednu, druhý na druhú stranu. Spolu tak pokryjú cca 3 hektáre.

Pavlík: A snažíme sa ich osádzať do vinohradov čo najneskôr, nemáme ich tam celoročne. Tým odďaľujeme aj potenciálnu návykovosť.

Dilong: Dôležité je aj spomenúť, že v symbióze s našim vinohradom tu žijú a hniezdia včeláriky zlaté, ktoré naopak odplašiť nechceme. Preto posúvame použitie ultrazvukových plašičov až po odlete včelárikov do teplých krajín.

A ako teda hodnotíte účinnosť týchto ultrazvukových plašičov? Máte aj zmerané, koľko úrody vám zachránili?

Dilong: Takúto bilanciu sme nemuseli robiť, pretože sme sa invázii škorcov dokázali úspešne ubrániť a to iba s pomocou ultrazvukových plašičov. Zo  skúseností viem, že napríklad v Malých Karpatoch sú nálety škorcov veľmi časté, vinohradníci používajú rôznu ochranu, od plynových diel, cez sokoliarov, až po spoluprácu s rôznymi poľovníckymi spolkami.

Pavlík: Žiaľ, je to tak, že ak vám sadne veľký kŕdeľ škorcov na hektárový vinohrad, tak vám ho vedia za deň obrať do bodky. A toto už teda nie je náš prípad.

Čo ešte v rámci moderných technológií pri pestovaní viniča využívate?

Pavlík: Napríklad moderné meteostanice, vďaka ktorým vieme sledovať, aká je teplota vzduchu, teplota a vlhkosť pôdy, koľko padlo zrážok, aký je rosný bod na listoch. A vieme vďaka tomu dokonca vypočítať aj orientačné dozrievanie hrozna.

Dilong: Všetky tieto parametre sú dôležité pri určovaní tlaku patogénov, chorôb, ktoré postihujú vinič. I keď naše vinohrady majú výhodu v tom, že sú umiestnené svahovito na kopci, majú orientáciu na juh a juhozápad, a krásne nám tu prefukuje. To celé vytvára menší tlak na choroby. No aj tak je dôležité spomínané parametre sledovať.

Pavlík: Momentálne sme aj v štádiu zaradenia do integrovanej ochrany. Ale o vinohrad sa staráme tak, ako keby sme už boli. Pestujeme hrozno teda čo najekologickejšie, postupne sa nebránime ani bio produkcii.

meteostanica

To znamená napríklad postreky na prírodnej báze?

Dilong: Áno, dôležité je ale to, že sme každý deň vo vinohrade, žijeme s ním dennodenne. Sme mladé vinárstvo a všetky tieto moderné technológie nám napomáhajú lepšie vinohrad chrániť. Klimatická zmena nám tiež ukazuje, že nie všetko sa dá aplikovať podľa toho, ako sa vinič pestoval pred 15 - 20 rokmi, aké postreky sa kedysi používali, to principiálne už dnes nefunguje. Budú pribúdať aj noví škodcovia. Treba sa zžiť s vinohradom a sledovať jeho vývoj a rešpektovať ho, vnímať vývoj počasia a mikroklímy v rámci vinohradu. Keď sledujeme vinič na dennej báze, tak vieme zakročiť aj inou metódou než postrekom. Proti roztočom sme napríklad nasadili Typhlodromus pyri (dravý roztoč na ochranu vinohradov), aj ten nám ušetrí určité postreky. Plánujeme aj feromónové pasce, tzv. metače samcov, ktoré sú účinné voči obaľovačom. Vinohrad teda netreba len ošetrovať konvenčne a brať z neho. Treba do neho aj niečo vrátiť. Máme vlastné kompostoviská a sme veľkým zástancom organického vyhnojovania.  A to sa týka aj našich vinohradov v Malých Karpatoch, kde máme vysadených 5 hektárov na terasách vo Svätom Jure.

Typhlodromus pyri (dravý roztoč na ochranu vinohradov) - v látke priviazanej o vinič

Spomínali ste, že vo Farnej máte 25 hektárov. Aké odrody tu pestujete?

Dilong: Áno, zatiaľ 25 hektárov. V roku 2018 bola zahájená prvá výsadba na 5-tich hektároch – Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá a Sauvignon Blanc. V roku 2019 sme doplnili Pinot blanc, Tramín červený, Pinot gris, Dunaj, Pinot noir, Cabernet franc, Rizling vlašský, Muškát žltý. V roku 2021 sme vysadili ešte Veltlínske zelené, Hron a Pinot noir, a v roku 2022 pribudne Merlot a Rizling rýnsky. No a v roku 2023 je naplánovaná ešte výsadba ampelografického náučného vinohradu.

Aké ďalšie moderné technológie ešte používate, alebo plánujete zapojiť do starostlivosti o vinič?

Dilong: Rád by som spomenul dronovú technológiu, ktorá má podľa nás v budúcnosti široké využitie aj vo vinohradoch. S firmou, ktorá sa zaoberá vývojom dronov spolupracujeme na využití najväčších dronov proti neskorým jarným mrazom. Tieto drony by totiž mohli stláčať teplý vzduch zhora smerom dolu na vinič. Tento rok to ideme vyskúšať, trasy máme nalietané, tak uvidíme či aj toto bude ďalšia jednoduchá ekologická cesta ochrany viniča. Moderné technológie využívame aj pri výsadbe viniča využívaním GPS navádzania.  

Pavlík: Ja ešte spomeniem vzorkovanie pôdy – pred výsadbou si robíme rozbory na mikro a makroelementy, vieme tak, čo sa v pôde nachádza alebo nenachádza, ktoré živiny je treba doplniť, aby mal vinič optimálne podmienky. Vinohrad predsa nevysádzame na jeden rok, a preto je potrebné pôdu pripraviť čo najkvalitnejšie.

A všimol som si, že okrem viniča tu máte aj fóliovník...

Pavlík: Áno, pestujeme v ňom zeleninu pre naše gastro zariadenia. A zeleninu pestujeme v našej usadlosti aj na poli. Ale aj v tomto prípade sa stále ešte učíme, čo je vhodné pre gastronómiu pestovať. Úzko preto komunikujeme s našimi kuchármi, aké odrody sú pre nich zaujímavé. V skratke zhrniem: paradajky, papriky, šalát, baranie rohy, šalotku, redkvičku, mrkvu, petržlen, cviklu, žltý i červený melón, tekvicu a rôzne bylinky či mikrobylinky.

Dilong: Začíname tiež s výsadbou ovocného sadu. Budú tu marhule, slivky, hrušky. Z každého 3 odrody vhodné na výrobu džemov, lekvárov i destilátov. Tento rok ešte vysadíme aj levanduľový sad. Bude to nielen potecha pre oko návštevníkov našej usadlosti, ale levanduľa je aj produkt využiteľný v kozmetickom priemysle. Bude sa z nej lisovať olej, z ktorého sa dajú vyrábať rôzne krémy, masážne oleje, mydlá, šampóny, pleťová aj telová kozmetika.

Ďakujeme za rozhovor.

text/foto: Ivan Záleský