Vznikla unikátna kniha o slovenských viniciach

V týchto dňoch vychádza kniha, ktorá poteší každého fanúšika slovenských vín, ako aj krajiny, v ktorej vznikajú. Volá sa Slovenskou vinicou – príbeh krajiny a jej autorom je Stano Jendek, ktorý na nej pracoval 15 rokov. Ako sa uvádza v jej popise, je prvou a zatiaľ jedinou, ktorá prostredníctvom fotografií a textov rozpráva príbeh nádhernej slovenskej vinohradníckej krajiny. Nájdete v nej fotografie a texty o všetkých 6-tich vinohradníckych oblastiach Slovenska, zachytených v rôznych ročných obdobiach a náladách. Má 312 strán a vďaka nej spoznáte niekoľko top slovenských vinohradov, pričom každá jej kapitola (vinohradnícka oblasť) prináša aj text o jej histórii a súčasnosti. 

Prečo táto kniha vznikla a čo bolo pri jej tvorbe najťažšie sme sa spýtali priamo jej autora.

Kto je Stano Jendek?

Som optimista, hrdý otec, milujúci manžel, fotograf, grafický dizajnér, obdivovateľ krásnej krajiny, milovník života, dobrého vína a úprimného priateľstva. Krajinárska fotografia je mojou vášňou aj čiastočným zamestnaním. Som aj komerčný fotograf a grafický dizajnér so zameraním najmä na knihy a časopisy.

Ako by ste našim čitateľom predstavili Vašu knihu? A čo v nej nájdu?

Kniha Slovenskou vinicou – príbeh krajiny má niekoľko misií. Predstaviť čitateľom krásu slovenských vinohradov, rôzne podoby tejto krajiny v rôznych ročných obdobiach a náladách. Môže byť tiež bedekrom – sprievodcom pre ľudí, ktorých kniha inšpiruje k vlastným výletom a objavovateľským cestám. A, toto považujem za dôležité, upozorniť na negatívny vývoj – masívny a rýchly úbytok slovenských vinohradov. V roku 1989 bolo na Slovensku 32 000 ha obrábaných viníc. V súčasnosti je to asi 6000 ha. Kniha by mohla byť spúšťačom diskusie medzi vinohradníkmi, profesnými spolkami a štátnymi inštitúciami o tom, ako zastaviť tento trend, prípadne naštartovať proces obnovy.

Kedy vo Vás skrsla myšlienka, že chcete urobiť knihu o slovenských vinohradoch?

Moje očarenie krajinou vinohradov začalo, keď sme sa v roku 2007 s rodinou presťahovali z rušnej Bratislavy do pokojného Pezinka. Náš prvý syn bol ešte bábo a tak pri brázdení Pezinka a okolia s kočíkom sa môj pohľad často uprel na neďaleké kopce. Alebo to bolo oveľa skôr a človeka nevedomky formuje ranné detstvo? Generácie mojich predkov z otcovej strany obrábali vinohrady a robili víno. Môj dedo Michal pracoval ako pivničný u grófa Palugyaya – v tom čase najväčšieho výrobcu vína v Uhorsku.

Výtvarné štruktúry a vzory viničných riadkov, ktoré vytvárajú menšie aj väčšie vzory s podkladom zvlnených kopcov a doliniek, farby, ktoré sa menia s ročnými obdobiami i pestovanými odrodami, zaujímavé svetlo, ktoré rôznou intenzitou a farbou podľa dennej doby spoluvytvára plasticitu a (ne)pravidelnosť – toto všetko ma zaujalo a začalo fascinovať. Uvedomil som si, že chcem podrobným spôsobom zdokumentovať krásu a vzhľad slovenskej krajiny, ktorú desiatky až stovky rokov modelujú vinohradníci. Úmysel nafotiť a vydať knihu krajinárskych fotografií bola vyústením tejto myšlienky.

Publikácia vznikala 15 rokov. Prečo tak dlho?

Pôvodne som si myslel, že za 2 - 3 roky nafotím malokarpatskú vinohradnícku oblasť a vydám z toho malú knihu. Táto kniha vychádza po 15 rokoch od nafotenia prvého záberu. Nie je to tak, že by som na nej celý čas intenzívne pracoval. Dokonca som projekt na dva roky zastavil, aby som sa k nemu vrátil s tým, že predsa nechcem a nemôžem opustiť túto, mne veľmi blízku tému. Aby som ukázal rôznorodosť tohto typu krajiny, rozhodol som sa záber rozšíriť na celé Slovensko.

Od počiatku bolo mojím zámerom vytvoriť výtvarné, krajinárske zábery vystihujúce líniový a štrukturálny charakter vinohradníckej krajiny, ktorá je dlhodobo obrábaná určitým a pravidelným spôsobom. Práve línie viničných riadkov, ich priamosť alebo naopak zaoblenosť, mierne kopce a údolia, terasy na úbočiach, vinohradnícke cesty vytvárajú túto krásu, ktorá býva umocnená meniacimi sa ročnými obdobiami. Najvýraznejšími farbami na jeseň, pokojom a farebnou monotónnosťou v zime, sviežou zeleňou na jar a najintenzívnejším životom v lete.

Úspech v krajinárskej fotke je závislý najmä na počasí a na kvalite svetla. Na rovnaké miesta je potrebné prísť niekoľkokrát a ani to nie je záruka, že vytvorím dobrý výsledok. Malé Karpaty sú hneď tu, ale do Tokaja na východe šoférujem vyše 6 hodín, v knihe sú zábery aj z hranice s Ukrajinou...

Je to teda aj retrospektíva slovenského vinohradníctva? Ako jeho vývoj vnímate Vy osobne?

Líši sa to od regiónu k regiónu. V blízkosti veľkých miest je veľký tlak na pozemky a mnohí vlastníci vinohradov by radi predali svoje parcely ako stavebné. Dlhý čas vzniku tejto knihy umožnil, aby sa stala aj (pôvodne nechceným) časozberom procesu zmeny. Ubúdanie obrábaných vinohradov je fakt, ktorý má mnoho príčin. Nechcem analyzovať, alebo hodnotiť tento jav, ale považujem za dôležité upozorniť naň. Bola by škoda, keby sa táto nádherná krajina stratila. Vinohrady ubúdajú vo všetkých oblastiach, najviac asi vo východoslovenskej vinohradníckej oblasti. Jediným regiónom, kde vinohrady nemiznú je Tokaj.

Čo bolo najťažšie pri tvorbe tejto knihy?

Najťažšie bolo vybrať fotografie. Pre túto knihu som ich nafotil desaťtisíce. V hrubom výbere sa ocitlo vyše 5000 fotiek. Napokon sa do knihy dostalo 260 fotografií. Pri tvorbe grafiky knihy som sa tiež dostal do problému s rozsahom. Keďže som chcel ukázať čo najväčšiu rozmanitosť krajiny, jej podôb a nálad, mal som urobených 380 strán knihy. Už som nemal odstup a nevedel som ich redukovať. Tu mi pomohol blízky priateľ a výborný fotograf Tomáš Hulík. Spolu s ním sme z knihy vyradili takmer 70 strán a kniha má teda finálnych 312 strán.

Aké situácie ste pri fotení museli riešiť?

Nikdy to neboli problémy, ľudia, ktorí žijú vo vinohradníckych oblastiach sú väčšinou milí, radi sa porozprávajú, častokrát pomohli, keď som niečo hľadal. Príjemné problémy vznikali vtedy, keď ma chceli ponúknuť vínom, aby sme spolu ochutnali. Veď čo je väčšie potešenie pre vinára, ako keď mu pochváli víno, človek, ktorý ho vie oceniť. Párkrát sa teda stalo, že som neodolal a vtedy som sa na takomto mieste, s príjemnými ľuďmi zdržal dlhšie, ako som plánoval.

Iste, veľakrát som bol unavený, viackrát sa stalo, že by som ostal dlhšie v lokalite, kde som bol, ale ťahalo ma to domov za ženou a za deťmi. Tak som aj neskoro večer sadol do auta a šoféroval dlho do noci, aby som sa vrátil.

Plánujete nejaké ďalšie aktivity súvisiace s touto knihou?

Budúci rok by som chcel urobiť putovnú výstavu najlepších fotografií z mojej knihy. Zároveň by to mohla byť príležitosť na predstavenie knihy vo viacerých regiónoch a tiež možnosť na debatu o stave viníc a možných spôsoboch ich záchrany.

Kde knihu zoženiete?
Kniha sa nebude predávať v kníhkupectvách, ale len priamo prostredníctvom e-shopu autora: www.stanojendek.sk/produkt/slovenskou-vinicou-pribeh-krajiny/