Jednou z najčastejších odpovedí na otázku, aké poznáte víno je: ,,Poznám dva druhy - chutí a nechutí“. Nie je to zlá odpoveď. No pochopením toho, čo spôsobuje dobrú či naopak zlú chuť vína sa nabudúce vyhnete zlým výberom vín. Poďakujú Vám nielen vaše chuťové poháriky, ale i peňaženka.
Ako správne ochutnávať víno
Ak chcete za krátky čas ochutnať viac vín, je dôležité si určiť správne poradie. Začať by sme mali najmladším ročníkom, nakoľko mladé vína majú expresívnejšiu arómu i živšiu chuť. Najprv sa ochutnávajú vína biele, potom ružové a nakoniec červené. Ak by ste išli naopak, obsah trieslovín v červených vínach by vám skreslil vnímanie chute vo víne bielom. Posledným kritériom je cukor - je lepšie začať s vínom najsuchším a končiť najsladším. Opačným smerom by sa vám každé ďalšie víno zdalo omnoho kyslejšie než v skutočnosti je. Samozrejme, môžete tieto pravidlá porušiť, ak si medzi odlišnými typmi vín poriadne vypláchnete ústa vodou, prípadne zneutralizujete chuť tvrdým syrom či bielym pečivom.
Chutnanie vína nie je to isté ako pitie vína.
Ak chcete víno lepšie spoznať, musíte mu venovať čas na jazyku a viac premýšľania:
- Upite si malé množstvo vína a pováľajte ho na jazyku, aby ste ním pokryli celé vnútro úst.
- Identifikujte chuť vína (sladká, kyslá, horká…), kedy sa ich pocit objavil, v akej intenzite a ako dlho daná chuť pretrváva.
- Zamerajte sa na trpkosť, perlenie, teplotu a pálivosť.
- Jemným pootvorením úst nasajte vzduch, uvoľníte tak aromatické látky vo víne.
- Sústreďte sa na charakter arómy vína v ústach, jej vývoj a dĺžku.
- Víno prehltnite (alebo vypľujte) a zamerajte sa na všetky vnemy, ktoré vo vás víno zanechalo.
- Vyhodnoťte plnosť, vyváženosť vína a možný potenciál budúcnosti vína.
Čo všetko môžeme pri ochutnávaní na jazyku z vína cítiť
V minulosti pretrvával názor, že náš jazyk má rozdelené receptory pre jednotlivé chute v jednotlivých jeho častiach. Momentálne vieme, že tomu tak nie je a rôzne chute sme schopní vnímať kdekoľvek na jazyku. Najdôležitejšie základné chute vo víne sú sladkosť a kyslosť. Sladkú chuť spôsobuje zvyškový cukor vo víne, teda cukor, ktorý kvasinky nespotrebovali pri kvasení. Vnímanie sladkosti ovplyvňuje aj obsah kyselín, ktorých väčšina pochádza priamo z hrozna. Pri rovnakom obsahu cukru sa víno, ktoré má viac kyselín bude javiť suchšie. Podľa obsahu zvyškového cukru vo víne sa víno delí na suché, polosuché, polosladké a sladké. Stačí si teda pozorne preštudovať etiketu na fľaši a zistíte, akú úroveň sladkosti víno skutočne má.
Taníny (triesloviny) sa nachádzajú v každom víne, pôvod majú zo semienok, šupiek a strapín hrozna. Keďže červené víno, na rozdiel od bieleho, kvasí so semienkami a šupkami, obsahuje viac trieslovín. V ústach sa triesloviny prejavujú zvieravým, trpkým, vysušujúcim pocitom. Taníny môžu mať aj pôvod zo suda.
Alkohol vo víne tvoria kvasinky pri fermentácii. Vyšší obsah alkoholu spôsobuje pálivý pocit v ústach, hlavne v ich zadnej časti.
Látka s názvom glycerol sa vo víne spája s jeho telom, plnosťou, hebkosťou. Keďže glycerol chutí sladko, môže hrať úlohu vo vnímaní chutí u suchých vín.
Čo znamenajú pojmy: telo vína a dochuť vína
Telo vína určujú kyseliny, minerálne látky, cukor a triesloviny. Plnšie vína dokážu dlhšie zrieť. Štíhle víno sa v ústach javí prázdno, ťažko rozpoznáme jednotlivé chute. Pri plnom víne cítime na jazyku explóziu chutí.
Dochuť vína úzko súvisí s plnosťou vína. Je to pozitívny vnem v ústach, ktorý pretrváva po prehltnutí vína. Dochuť vína môže byť krátka, kedy po prehltnutí takmer necítime, že by sme nejaké víno v ústach mali. Víno s dlhou dochuťou cítime aj niekoľko desiatok sekúnd po prehltnutí.
Víno by malo mať všetky vyššie uvedené aspekty v harmónii, sladkosť by mala byť vyvážená kyslosťou, vyššiemu alkoholu svedčí vyšší obsah trieslovín. V záverečnom hodnotení práve harmónia indikuje, či nám víno chutí alebo nechutí.
Mohlo by vás zaujímať:
