V roku 2015 sa vzdali svojich predchádzajúcich povolaní. Rozhodli sa dať zbohom konzultačnej činnosti aj chiropraktike, aby mohli cestovať. Čoskoro zistili, že väčšina ich ciest smeruje za vínom. Z koníčka sa stal biznis. Dnes cestujú po celom svete, spoznávajú miestne vína, píšu o nich, prednášajú, vydávajú knihy. Na Slovensko prišli po druhý raz, no ako sami tvrdia, určite nie naposledy. Chutia im nielen slovenské vína, ale dokonca aj halušky. Reč je o sympatickej dvojici Matthew Horkey a Charine Tan z Exotic Wine Travel.

Spomínate si ešte na svoje začiatky? 

Charine: Keď sme sa v 2015-tom rozhodli cestovať, asi po siedmych mesiacoch sme prišli na to, že naše výlety smerujú výhradne do krajín s bohatou vínnou kultúrou – Gruzínsko, Arménsko, Turecko, Švajčiarsko, Portugalsko... A nielen to. S vínom sme trávili väčšinu času. Preto bolo len logickým krokom začať v tomto smere niečo podnikať. Keď väčšinu peňazí utratíte za víno, je prirodzené, že sa budete snažiť nejaké získať späť práve v tejto oblasti 😊... 

Matthew: Začínali sme v klasických vinárskych krajinách, ako je Francúzsko či Portugalsko. Ale postupom času sme sa dostali aj do ďalších oblastí - Gruzínsko či Arménsko. Tie majú skvelé vína, ale nie je o nich dosť informácií v angličtine. Napríklad o gruzínskych vínach ste v roku 2015 nenašli v angličtine takmer nič. Informácie, ktoré boli k dispozícii, boli alebo príliš všeobecné – cestovanie, turistika, pamiatky... Alebo naopak veľmi špecifické. Nič pre ľudí, čo si vychutnávajú víno, sú ochotní za ním vycestovať. Ako začiatočníci sme sa nechceli púšťať do hodnotenia najvyššej triedy vín. Preto sme sa rozhodli, že sa zameriame na menej známe lokálne vína z jednotlivých krajín a regiónov. 

Prečo ste sa rozhodli prísť na Slovensko? 

Charine: V roku 2016 sme strávili veľa času v Srbsku, Chorvátsku a Macedónii. Tieto krajiny sú relatívne blízko. Navyše sme dostali pozvanie, a tak sa nám prianie spoznať Slovensko a slovenské vína splnilo skôr, než by sme pravdepodobne zvládli v rámci vlastného TO-DO listu. 

Prekvapilo vás Slovensko pri vašej prvej návšteve? 

Matthew: Naozaj veľmi. Chcel som Slovensko navštíviť z osobných dôvodov (pozn. redakcie: adoptívni rodičia Matthewa pochádzajú z Československa), ale od vína som toho veľa neočakával. Možno práve preto bola prvá návšteva tak obrovským prekvapením – v pozitívnom slova zmysle. Zaujímavým zistením bolo napríklad to, že máte úžasné sladké vína. Viem, že Slováci preferujú suchšie vína s vysokým obsahom kyselín, no pre nás sú z medzinárodnej perspektívy sladšie vína oveľa zaujímavejšie. Okrem toho bolo pre mňa prekvapením aj to, že idete stále vpred – krížite odrody, tvoríte vína z novošľachtencov, ktoré sú prekvapivo dobré. 

Charine: Keď sme po prvý raz prišli na Slovensko, myslela som si, že vzhľadom na polohu, budete mať dobré len biele víno. Ale pravdu povediac, zamilovala som sa do slovenských červených vín. Okrem nich mám rada aj vína z Tokajskej oblasti, ktoré sú o niečo plnšie než maďarský Tokaj. A lokálne odrody, ktoré spomínal Matthew – Alibernet, Dunaj – naozaj majú veľký potenciál. 

Matthew: Kvalita vašich červených vín je prekvapivá. Najmä Malokarpatská oblasť je dôkazom toho, že ak si to určíte ako svoju prioritu, dokážete aj takto na severe robiť naozaj dobré červené. 

Vnímate nejako rozdiel medzi prvou a druhou návštevou? 

Charine: Je príliš skoro hodnotiť pokrok, či trendy. Je to len asi pol roka. Myslím, že prvá návšteva bola viac o zoznámení sa s regiónom. O získaní základných informácií. Teraz máme priestor ísť pri spoznávaní viac do detailov. Okrem toho si myslím, že je dôležité tú istú oblasť navštíviť v rôznych ročných obdobiach. Vidíte, ako sa mení krajina, ako hrá inými farbami, ako postupujú práce vo viniciach. A ochutnávate aj rozdielne jedlá a samozrejme aj iné vína. 

Matthew: Pre mňa je pri tejto druhej návšteve naozajstným šokom zistenie, že aj v najsevernejšej oblasti pestovania vína - teda u vás na Slovensku, sa tento rok začne zber už v polovici augusta. 

Viete niektoré zo slovenských vinárstiev už dnes označiť za svoje obľúbené? 

Charine: To by bol naozaj dlhý zoznam 😊 ... Bott Frigyes je podľa mňa skvelým reprezentantom bielych vín. Magula a jeho Frankovka, Ostrožovič má vína, ktoré by som pila každý deň. A napríklad aj Marián Takáč. Pamätám si, že som jedno z jeho vín otvorila na ochutnávke, ktorú sme robili v New Yorku. Dokonca aj naši miestni somelieri sa o ňom vyjadrovali veľmi pochvalne a žiadali, aby som ho priniesla na miestny trh. To je len dôkaz toho, že slovenské vína nechutia iba Slovákom, ale majú veľký potenciál aj na medzinárodnom trhu. 

Matthew: Pre mňa asi Slobodné vinárstvo a všeobecne vína z oblasti Strekova. Tie považujem za veľmi zaujímavé. Maďarskí vinári z južného Slovenska sú skvelí, celá Tokajská oblasť bez ohľadu na to, či sa bavíme o malých vinároch, či veľkých producentoch. Musím spomenúť napríklad Zlatý Strapec – ich vína považujem za naozaj fenomenálne. Ale aj oblasť Malých Karpát – napríklad Zápražný, Terra Parna. Tieto vína na mňa urobili naozaj veľký dojem. 

Užívate si na cestách aj niečo iné okrem vína? Kultúra? Pamiatky? 

Charine: Po pravde ani nie... Možno tak 5% času. 

Matthew: Čo si užívame je jedlo. Samozrejme v spojení s vínom. Veľa času trávime vonku – vo viniciach. Preto mestské pamiatky nie sú pre nás to pravé. Ale necítime sa ochudobnení. Vinári nás obvykle oboznámia s históriou celého okolia a dozvieme sa tak všetko oveľa detailnejšie než z turistickej príručky. 

Chutí vám slovenská kuchyňa? 

Charine: Áno, dokonca aj halušky. 

Matthew: Bol som príjemne prekvapený. Mám kamaráta zo Slovenska, ktorý ma varoval. Povedal totiž, že on sám preferuje maďarskú kuchyňu. Ale musím povedať, že mňa lokálne jedlá, podobne ako víno, príjemne prekvapili.

Akí sú slovenskí vinári v porovnaní s inými krajinami? 

Charine: Každý vinár v každej krajine je jedinečný. Čo je úžasné na tých vašich je to, akí sú otvorení. Ako spolupracujú, vymieňajú si informácie a skúsenosti o tom, ako robiť lepšie víno. Z čoho mám tiež veľkú radosť je to, že máte mnoho mladých vinárov. Táto nová generácia sa vzdeláva. Nespolieha sa len na skúsenosti. Študuje nové technológie a snaží sa stále zlepšovať. To je oproti iným krajinám obrovská výhoda. 

Zachytili ste na Slovensku vlnu naturálneho vinárstva? Vnímate nejakú rivalitu medzi naturálnymi a klasickými vinármi? 

Charine: Naturálne vinárstvo je na Slovensku pomerne silné. A títo vinári sú si veľmi blízki a spolupracujú. Ale musím podotknúť, že v tomto bode je vhodné mať na pamäti širší pohľad. V princípe každé víno bez ohľadu na technológiu výroby je prírodný produkt. Ale naturálne a klasické vína je treba vnímať ako celkom iný segment s inou cieľovou skupinou. Je lepšie zamerať sa na porovnávanie v rámci segmentu, na otázku ako uspieť v medzinárodnej konkurencii, než bojovať medzi segmentami.

Máte nejakú vysnívanú vinársku destináciu? 

Charine: Mnohé... Našim snom je napísať knihu o každej krajine, kde sa pestuje víno. Je to cieľ na mnoho rokov dopredu. 

Matthew: Veľmi nás láka Južná Afrika. Tam sa vyberieme už veľmi skoro. Chceme tiež spoznať vína z Austrálie, tie sú pre nás veľmi zaujímavé. A aj kvôli mojim koreňom máme v blízkych plánoch tiež Českú republiku. 

Čo by ste odporučili niekomu, kto sa chystá na Slovensko a chce vyskúšať naše víno? 

Charine: Neexistuje jednoznačná odpoveď. V prvom rade by som sa pýtala, aké víno má dotyčný rád a aké nie. Na začiatok by som však odporúčala vína z Južného Slovenska. Myslím, že Tokajská oblasť dokáže zaujať väčšinu vinárskych cestovateľov. Ak však ide niekto bez hlbšej prípravy, tak základné odporúčanie platné pre každú krajinu bez rozdielu by bolo – choďte do hlavného mesta, nájdite dobrú vínotéku a diskutujte. Pýtajte sa a žiadajte lokálne odporúčania. 

Matthew: Odporúčal by som vyskúšať toľko vinárstiev, koľko je len možné. Máte množstvo zaujímavých lokálnych výrobcov. A zúžiť odporúčanie len na niektorých by bolo naozaj veľká škoda.