Blog Post Old · Kam Za Vínom

Hoci Skalický rubín je pravdepodobne najslávnejším vínom, ktoré sa spája s kráľovským mestom na Záhorí, nie je vínom jediným. Okrem tohto slávneho spojenia Frankovky, Modrého Portugalu a Svätovavrineckého sa Vínna cesta Záhorie môže popýšiť aj mnohými výbornými odrodovými vínami – dokonca aj bielymi. O tom, ktorým odrodám sa na Záhorí darí, sme sa porozprávali s Ľudovítom Bráneckým, predsedom združenia Vínna cesta Záhorie.

Ktoré odrody sú podľa Vás, ako predsedu Vínnej cesty Záhorie, pre túto oblasť tými naozaj najtypickejšími?

Ak sa pozrieme do histórie, dopracujeme sa k záveru, že ešte v prvej polovici 20. storočia sa v tejto oblasti v podstate nenachádzala žiadna biela odroda. Skalica bola typická len červenými vínami, resp. modrými odrodami. Bolo tu tiež veľa samorodého hrozna, ktoré bolo poťahané po dvoroch medzi sliepkami a okolo búdy. A až potom bol kdesi za tým vinohrad, ktorý mal už štepené odrody.

O pôvodnej Frankovke sa tu vždy hovorilo ako o Lamparte. Nezisťoval som, akým spôsobom sem ten „lampárt“ prišiel (je to klon frankovky, pozn.). No vieme, že sa začal vysádzať začiatkom 20. storočia, keď sa začali vysádzať tzv. „amerikány“ (americké podpníky), po tom, čo fyloxéra vlastne zlikvidovala vinohrady aj v tejto našej oblasti.

Keď sme zisťovali, čo Skalický rubín obsahoval, tak sme sa dopracovali k záveru, že gró bolo naozaj z Frankovky modrej a nejaký ten Modrý Portugal. Svätovavrinecké prišlo až neskôr – v 50. rokoch, keď sa začali rozširovať vinohrady a začal sa Vavrinec používať do Skalického rubínu.

Takže tejto oblasti vždy vládla Frankovka, je to tak?

Áno, bola vždy dominantná. Okrem nej tu boli prevažne samorodé odrody. Ten vinič nedosahoval vysokú cukornatosť, a aj to víno z neho bývalo kyslé. Z toho vznikali aj rôzne príhody, keď napríklad starý otec hovoril vnukom: „Poslúchajte, lebo vám nalejem vína.“ Vtedy vznikali tie „dvojchlapové“, či „orechové“ vína 😊. Orechové boli tie, po ktorých chlapa striaslo tak, že ak by sa držal orecha, tak všetky zo stromu strasie. To všetko vychádza z tej reálnej praxe, pretože cukor bol drahý, med nebol až tak dostupný, čiže nebolo čím dosládzať. A keď sa hrozno urodilo, tak malo cukornatosť 14 – 15°NM. Cukor v takom víne prekvasil na alkohol, ale kyseliny tam zostali a to víno bolo také, aké bolo.

A prečo sa tieto divo rastúce odrody tak dlho udržali?

Hoci neboli špičkové, mali svoj význam. Teraz mi nenapadá správny názov tej odrody, no jedno z takýchto vín bolo prvé, čo kvitlo. Volali sme ho Bago. Bola to modrá odroda, ktorá až farbila ústa a prsty. To hrozno sa dobre jedlo, ale malo tiež veľmi nízky cukor. Aj dnes sa často nájde niekde pri búde ťahané po pergole. A tam sa vlastne aj sledovalo, kedy začne kvitnúť.

Lebo keď začne kvitnúť bago, tak o 3 – 5 dní potom začnú kvitnúť aj ostatné odrody vo vinohradoch. Je to taká predzvesť, žiadna iná odroda nekvitne skôr ako toto víno, a snahou je pred kvitnutím vinohrad postriekať. Preto sa čakalo až začne kvitnúť Bago, a vtedy bolo treba ísť postriekať vinohrad, aby sa nestriekala chémia počas kvitnutia, keď tam lietajú včely a rôzni iní opeľovači. To bolo také ľudové nasmerovanie správneho času na postrek.

Tradíciou sú teda po všetkých stránkach práve modré odrody, ale ako sa tu teda nakoniec zjavili biele odrody?

Rozmanitosť odrôd sa začala viac rozvíjať cca v období 50-tych tokov, tzn. už za socializmu, kedy prichádzalo k zmenám v poľnohospodárstve - vznikali JRD a ľudia zatúžili urobiť si radšej viac druhov vína a väčšie množstvo. Vtedy začala veľmi úzka spolupráca s Južnou Moravou. Skalica mala Vinohradnícky spolek, ktorý má existenciu okolo 100 rokov, a v danom čase podpísal družbu so Sudoměřicami, Petrovom a Strážnicou. No a tu prišlo práve k tomu zoznamovaniu sa s bielymi vínami.

Za riekou Moravou nepoznali až tak červené vína a modré odrody skoro vôbec nepoznali, mali len biele odrody. Skaličania začali skúšať sadiť biele odrody tu v Skalici a naopak Moraváci si začali preberať červené odrody. Takže dnes už možno povedať, že takých 30 - 35% plochy je osadených bielymi odrodami.

Asi najväčším „testerom“ bol pán Masaryk, ktorý viedol prevádzku mestských vinohradov, pôvodne patriacich Výskumnému ústavu vinohradníckemu. Bola to predsa len väčšia výmera, takže tam bolo vysadených veľa odrôd, on popri tom skúšal aj rôzne odrody a tým sa vlastne začalo pomaly selektovať, čomu sa tu darí a čomu nie.

Dnes môžeme povedať, že naozaj Veltlín zelený, Müller Thurgau, Iršai Oliver a Rulandské, či biele, či šedé, to sú odrody, ktorým sa tu veľmi dobre darí a dokážu tu mať krásne úrody i veľmi dobré cukornatosti. Ja sám robím s Rulandou šedou už 30 rokov a od 10.-teho roku jej veku, čo je vysadená, som nepoznal menšiu cukornatosť ako 22, 23 stupňov. Sú roky kedy dosahuje až bobuľový výber, čiže sladkosť 26 – 28°NM.

Takže už sa stretávate aj s bobuľovými výbermi...

Keď je naozaj pekný rok, tak áno. Aj vlani tu Frankovka modrá dosahovala bobuľový výber - mala 29 cukornatosť. Ale to sú také mimoriadne roky.

Keď sa chceme vrátiť k tomu pôvodnému, tak určite k Frankovkám, Vavrincu, Portugalu, a zrejme sa tu bude dariť niektorým novošľachtencom. Nebudú však vysadené všetky, lebo aj tie sa musia ešte otestovať, ktoré majú perspektívu. Z bielych vín to by som určite vsadil na Rulandské biele či šedé, alebo Chardonnay.

Okrem toho sa tu môže dariť aj Rulandskému modrému. To však má trochu nevýhodu. Je na trhu nedocenené, pretože je to víno svetlejšie a veľa ľudí si myslí, že červené víno musí byť tmavé. Preto sa stretávame aj na odborných výstavách s jeho zníženým hodnotením len pre svetlejšiu farbu, čo je však jeho typický charakter. Ale na druhej strane je to veľmi kvalitná odroda, a myslím si, že časom vznikne určite skupina spotrebiteľov, ktorí budú Rulandské modré cielene vyhľadávať.

Koľko je teraz hektárov viníc v Skalici a okolitých obciach?

Keby som bral plochu Vínnej cesty Záhorie, tak by sme mali oddeliť Skalický vinohradnícky rajón a Záhorský. Ten Záhorský to je len pár desiatok hektárov – to sú Búre, Moravský sv. Ján, Závod, Leváre – to je oblasť, kde je toho veľmi málo. Skalická oblasť má viacero centier – je to Skalica – asi 90 ha, keby prišla ďalšia výsadba, môžeme hovoriť o 110 ha vinohradov. Potom máme Radošovce, kde je výmera asi 20 – 30 ha, tiež sa tam plánujú ďalšie výsadby (možno aj 40 ha), potom Prietržka, Vrádište... ďalších pár hektárov, potom Koválovec, Koválov, Chropov a strana ako sú Smrdáky, tam sú tiež nejaké vinohrady. Takže určite by sme sa dopočítali aj 200 hektárov.

Ale teda samotná Skalica ašpiruje na 110 ha.

Neexistuje presná štatistika. Hlavne preto, že nie sú ešte všetky vinohrady zaregistrované na ÚKSUP-e. Druhá vec je, že vinohradnícky register nie je verejne prístupný, takže si neviete štatistiku vytiahnuť. Vychádzame len z nejakých odhadov. Odhadujeme, že asi 30 - 35% je bielych odrôd a zvyšok sú červené odrody. A určite Frankovka je najdominantnejšia.

V prípade Skalického rubínu máte presne definované postupy, že sa napr. nemôže barikovať... Ale odhliadnuc od tohto vína – badáte u skalických vinárov, v oblasti technológie výroby vín, nejaké špeciálne alebo nové trendy spracovania vína? Teraz je moderné robiť vína napr. metódou sur-lie, batonáže, alebo sa robí víno vo veľkých amforách, a pod. Badáte tu takéto experimenty?

Určite všetky tieto trendy sa aj tu zobrazujú, ale môžem povedať, že to je veľmi okrajové. Vracia sa sem tendencia sudov, ale nie barikových, ale sudov prírodných, na mikrooxidáciu červených vín, pretože veľmi dobre vínam prospieva pred fľašovaním, aby tou mikrooxidáciou prešli, takže tento trend tu začína byť dosť poznateľný.

Čo sa týka batonáže, sú tu profesionálni výrobcovia, ktorí sa tým zapodievajú, sú tu aj výrobcovia, ktorí sa zapodievajú výrobou oranžových vín, ale gró je tradičná výroba vína, kde môžeme rozdeliť vinárov na malých - amatérskych a na tých väčších - profesionálnych výrobcov. Teraz je už tých profesionálov minimálne 15. Robia etiketované fľašové vína, sú to registrovaní vinári na ÚKSUP-e a podliehajú všetkej kontrole. Ich vína sa dostávajú do našej mestskej vínotéky alebo ich priamo distribuujú na trh.