Vinársku školu síce nevyštudoval, no vzdelávanie o víne považuje za veľmi dôležité a začal sa mu naplno venovať. Absolvoval vzdelávací program WSET a v súčasnosti sa pripravuje na získanie prestížneho titulu Master of Wine. O tom, ako tieto medzinárodne uznávané formy štúdia o víne fungujú, a prečo sa rozhodol ich nielen absolvovať, ale aj vyučovať, sme sa porozprávali s Ľubošom Bogárom.

Ako by ste sa predstavili čitateľom portálu KamZaVinom.sk? Kto je Ľuboš Bogár? 

Narodil som sa v Galante a aktuálne žijem v Trnave, kde má základňu aj distribučná firma s vínom, pre ktorú pracujem. Vínu sa profesionálne venujem už takmer 9 rokov a stalo sa pre mňa nielen prácou, ale aj hobby a relaxom. Venujem sa tiež neustálemu vzdelávaniu o víne – či už seba samého, alebo aj ostatných – kedy nadobudnuté vedomosti a skúsenosti posúvam ďalej na kurzoch, ktoré vyučujem. Deň bez kalichu vína je u mňa skôr výnimkou a snažím sa ochutnať vždy niečo iné. Keď by som mal hovoriť o obľúbenej odrode, som veľkým fanúšikom Rieslingu, keď o štýle vína, tak mi učarovalo Sherry.

Už tradičná otázka, ktorú kladieme pri našich rozhovoroch: Ako ste sa dostali k vínu? 

K vínu som čiastočne pričuchol už ako dieťa. A to dokonca k dvom druhom: k červenému z hrozna a k ríbezľovému J. Dedovia z oboch strán si ho sami vyrábali. Ako dieťa si pamätám, že jeden dedo mal vysadeného tzv. „taliana“, a že sa zišla celá rodina, keď sa z neho vyrábalo pár demižónov. Druhý dedo nemal vinič, ale u neho sme práve počas prázdnin zbierali červené ríbezle a z nich sa dorábal „ríbezlák“.

Na dlhé obdobie to však bola moja jediná skôr spomienka ako skúsenosť. Aj moje štúdium smerovalo mimo vína – do technického odboru, konkrétne na geodéziu a kartografiu. Avšak keďže som absolvoval univerzitu ešte počas doznievania krízy, ktorá vypukla v 2008, a stavebné odbory neboli úplne spamätané, tak som pracoval v rôznych iných sférach. Zlom prišiel v roku 2012, kedy som začal pracovať ako obchodník s vínom v jednej distribučnej spoločnosti. Táto udalosť ma nasmerovala na profesijnú cestu, po ktorej kráčam už takmer 9 rokov.

Práve táto skúsenosť začala dávať základy môjmu vínnemu povedomiu. Praktické skúsenosti som získaval z rozhovorov s technológmi a vinohradníkmi zo sesterských spoločností. Vedomosti mi tiež odovzdávali tri osoby v mojom blízkom kolektíve – Roman Milata (obchodné zručnosti v sektore vína) a duo Róbert Nagy a Gabo Kollár (somelierske informácie).

Vieme o Vás, že ste absolvovali vzdelávací program WSET a ako jediný ho aj na Slovensku v rámci svojej akadémie ponúkate... 

Áno, začal som poškuľovať po nejakom serióznejšom vzdelaní. A kurz WSET (The Wine & Spirit Education Trust) mi osobne, zo všetkých možných, vyšiel ako najlepšia voľba. S ohľadom na vzdialenosť bola najbližšia možnosť absolvovať kurz na jednej z najstarších európskych vínnych akadémií – na Weinakademie Rust v Rakúsku. Problém však bol, že sa náročne zbieral dostatočný počet ľudí, aby sa kurz vôbec otvoril. Musel som čakať cca 2 roky, kým sa to podarilo. Náš kurz bol na najspodnejšej úrovni tohto vzdelávania – Level 3. Nad ňou bol Level 4 – Diploma in Wines and Spirits, následne Weinakademiker a vrchol bol Institute of Masters of Wine.

Rozhodnutie pokračovať ďalším levelom som urobil takmer okamžite, po pár absolvovaných hodinách v triede, pretože moje nadchnutie z informácií, ktoré nám odovzdávali bolo neskutočne opojné. A tak som si hneď po skončení kurzu rovno podal prihlášku na Level 4, ktorý som tam aj úspešne dokončil.

Ako by ste laikom vysvetlili o čo v týchto certifikovaných kurzoch WSET ide? Resp. ako prebiehajú?

Systém výučby je založený na logickom princípe s menším dôrazom na memorovanie informácií. Skôr sa človek naučí vzťahy, podľa ktorých si následne dokáže odvodiť potrebnú informáciu. Samozrejme, bez dôsledného naučenia sa určitých názvov a označení to nejde, ale podstatná časť problematiky je vysvetlená tak, že ju človek vie pochopiť a následne šíriť ďalej vlastnými slovami. Kurzy zasvätia účastníkov do problematiky pestovania viniča a výroby vína, degustácie a skladovania vín, párovania jedla a vína, charakteristiky svetovo významných odrôd a štýlov vín z nich produkovaných. Zamerané sú aj na významné svetové regióny, s ich podrobným charakteristikami, na výrobu a detaily o šumivých a fortifikovaných vínach. Zjednodušene povedané, kurzy dajú účastníkom určitú dávku prehľadu a povedomia o vínnej problematike, ktorej objem je priamo závislý od úrovne, na ktorej poslucháč aktuálne študuje.

Pre koho sú kurzy určené? A čo vďaka vzdelávaniu vo Vašej akadémii absolventi získajú? 

V západných krajinách vzdelávanie o víne už dávno nie je obmedzené len na ľudí z „fachu“, ale práve v zahraničí je bežnou praxou, že práve WSET Level 2/Level 3 Award in Wines si robia konzumenti a nadšenci vína, ktorí pracujú ako úradníci, právnici, zubári, zverolekári, proste ľudia všetkých možných profesií. WSET Level 4 Diploma in Wines je už takým kvázi míľnikom, kam sa vydajú skôr ľudia z odboru, no občas tam stretnete aj zapáleného nadšenca, ktorého hlad po vedomostiach ženie ďalej.

Tie úvodné kurzy prinášajú informácie o tom, ako sa víno vyrába, naučia účastníka zorientovať sa v ponuke vín - napr. takýto človek hravo zvládne vybrať si pred regálom s vínami presne to, čo hľadá, bez toho, aby kupoval mačku vo vreci. Rovnako sa človek naučí základné fundamenty párovania jedla a vína.

Samozrejme, úroveň jednotlivých kurzov postupne graduje a ide viacej do hĺbky. Pre objasnenie: Level 1 je pre človeka, ktorý o víne len počul, že je to nejaký alkoholický nápoj, a netuší, z čoho a ako sa vyrába, že sa produkuje na celom svete. Level 2 je určený rovnako pre začiatočníkov a je zameraný na odrody viniča.

Level 3 už stavia na vedomostiach Levelu 2 s tým, že ide do hĺbky po jednotlivých svetových regiónoch. Je teda nepísanou podmienkou, že záujemca o Level 3 by mal mať absolvovaný Level 2, prípadne iné vzdelanie, resp. prax v oblasti vína, ktoré mu garantuje vedomosti potrebné pre štúdium Levelu 3.

Aká je časová či finančná náročnosť tohto štúdia? 

Aj časová a finančná náročnosť prezenčného štúdia stúpa podľa úrovne kurzu.: Level 1 trvá 6 hodín/1 deň a je cenovo na úrovni 219€, Level 2 obsahuje 16 hodín v triede + 12 hodín samoštúdium a stojí 590€. A Level 3 predstavuje 30 hodín v triede (54 hodín samoštúdium) a vychádza 1090€.

Iné je to pri stále populárnejšej online výučbe. WSET si vyvinulo vlastnú vzdelávaciu platformu, na ktorú sa študenti pripájajú cez webový prehliadač. Výhodou je, že preberaná problematika sa uvoľňuje na portál vždy na začiatku týždňa, je len na študentovi, kedy si časovo lekciu preberie za obrazovkou počítača, resp. displejom smart zariadenia. Pri online forme jednotlivé kurzy trvajú od 4 týždňov pre Level 1, 5 týždňov pre Level 2 a 9 týždňov pre Level 3. Online kurzy sú o cca 25 – 30 % lacnejšie.

Venujete sa aj predaju vína. Aká je podľa vás aktuálne situácia na slovenskom trhu s vínom?

Situáciu by som nazval mierne vášnivou 😊. Myslím tým napríklad správanie sa konzumentov, ktorí sú na konci dodávateľského reťazca. Môžeme ich rozdeliť v princípe na dva typy: tých, ktorí sa výlučne orientujú na lokálny produkt, t.j. na slovenské vína, a konzumentov, ktorí sa na víno pozerajú ako na globálny produkt s lokálnymi charakteristikami a popri slovenských vínach neodmietnu ani víno z etablovaných vinárskych destinácií naprieč celým svetom.

Určitá skupina, či už ľudí z odboru, ale aj spomedzi laickej verejnosti, vníma ľudí, ktorí pracujú aj so zahraničnými vínami takmer ako nepriateľov slovenského vína. V mnohých prípadoch je práve opak pravdou. Napríklad, keď viem o nejakom klientovi, že už 10 rokov pije expresívny herbálny Sauvignon z novozélandskej oblasti Marlborough, tak práve tu je príležitosť, v rámci degustovania a objavovania, ponúknuť mu niečo slovenské, aby si mohol porovnať štýl vína v nadväznosti na rôznorodý pôvod. No ešte stále tu je majoritná časť konzumentov vína, ktorí sa boja kúpiť si "mačku vo vreci" a radšej idú na istotu a dokola pijú stále to isté. Kvantum rôznych vinárskych podujatí však aj tento „neduh“ pomaly potláča a aj toto je jeden zo znakov, že sa kultúra pitia vína u nás zvyšuje a posúva vpred.

Z toho najaktuálnejšieho pohľadu je však situácia na trhu s vínom v týchto týždňoch zložitá. Aj vínny segment zasiahla v plnej miere COVID-19 kríza, najmä kvôli gastro segmentu, ktorý je už po niekoľkýkrát zatvorený. Tým sa objemy predaja samozrejme zmenšili.

Keďže objemy obchodovania vína padli a v skladoch sa víno míňa pomalšie – znamená to však aj príležitosť dať vínu čas na jeho zrenie, aplikáciu rôznych procesov, ktoré môžu vínu prirodzene dodať telo, dĺžku a pod. A v neposlednom rade je tu aj príležitosť na zlepšenie sa samotných vinárov/technológov, keďže nie sú pod až takým časovým tlakom a hrozbou, že sa vypredá predošlý ročník a budú mať výpadok v kontinuite.

A keď sa to opäť rozbehne, budú klienti ešte spokojnejší, budú sa tešiť, že nepijú tvrdé a nevyzreté vína. Sú tu samozrejme ešte náklady na chod firmy a cenu práce, ktoré robia firmám vrásky na čele. Ale ako sa hovorí, všetko zlé, je na niečo dobré. Tak dúfam, že to všetko dopadne dobre 😊. 

Ako jediný Slovák zároveň študujete aj na prestížnej škole Institute of Masters of Wine, ktorá Vám môže priniesť jeden z najuznávanejších titulov vo svete vína. Prečo ste sa ho rozhodli získať?

Je za tým v podstate sen, ktorý som mal niekoľko rokov v záložke "neuskutočniteľný". V roku 2013 sa nám podarilo zorganizovať súboj vín Rakúsko vs. Slovensko, na ktorom rakúske vína prezentoval Andreas Wickhoff MW (Master of Wine). To bolo prvýkrát, čo som o takom titule počul. Na druhý deň som začal hľadať detaily o Andreasovi a následne aj o jeho titule Master of Wine. Informácie ma nadchli. Ale toto nadšenie tlmil vnútorný hlas – na to ani nepomysli, to je nemožné, na to nikdy nebudeš mať. Takže som si to v hlave zakategorizoval do šuflíčka "doživotné sny" a už len tu a tam sa k tomu myšlienkami vrátil.

Keď som začal študovať na Austrian Weinacademie, hneď na privítanie nám Pepi Schuler MW premietol pyramídu vzdelania. Na jej vrchole bol titul Master of Wine (MW). Opäť vo mne vzplanul plamienok túžby sa tam dostať. A seriózne som sa tým začal zapodievať o niekoľko mesiacov neskôr, keď som kontinuálne pokračoval na WSET Level 4 Diploma in Wines and Spirits. Počas prípravy na skúšky mi myšlienka vždy ubehla aj k pokračovaniu na MW a tým pádom som sa snažil aj prípravu na ne brať dôslednejšie (čo pri mojom pracovnom vyťažení nebolo až také ľahké).

A tak som sa v máji roku 2019 prihlásil na prijímacie konanie, ktoré prebiehalo koncom júna formou teoretickej skúšky, a tiež praktickej – v podobe opisu, kategorizácie a určenia o aké víno sa jedná, s jasnou argumentáciou prečo. Nasledovalo dlhšie letné čakanie, ktoré na začiatku septembra ukončila skvelá správa o mojej akceptácii do programu.

Ako hovoria aj samotní Master of Wine – už dostať sa do programu je veľký úspech, keďže okrem potrebného počtu bodov z teoretickej a praktickej skúšky treba mať aj odporúčací list od človeka s titulom MW, alebo niekoho z vínneho biznisu uznávaného v celosvetovom merítku. Mne ho písala Caro Maurer MW, s ktorou som strávil niekoľko degustácií a vypracoval niekoľko teoretických otázok z rôznych oblastí. Dodnes si pamätám jej vyjadrenie po tom, čo opravila odpovede - „YOU SHOULD DEFINITELY START THE PROGRAMME!“

Obe tieto časti (výsledky skúšok a odporúčanie) idú pred komisiu, kde sa každá žiadosť posudzuje jednotlivo a komplexne, či je daný kandidát vhodný a pripravený na štúdium. No a dnes si môžem povedať, že som bol, keďže ma akceptovali 😊.

Čo Vás čaká v rámci štúdia na Master of Wine? 

Štúdium je rozdelené na 3 časti – tzv. stage. Stage 1 (S1) je formálne nazvaná prvý ročník a pozostáva zo semináru (týždňový intenzívny kurz v jednom z troch miest na svete – USA, Rakúsko alebo Austrália) a štyroch tzv. coursedays, ktoré sú dva na jeseň a dva na jar. Možno sa tu práve niekto pozastaví, že tak málo prezenčnej výučby na tak vysoko cenený titul?! V tom to presne je, MW štúdium je čisto individuálna záležitosť každého študenta, informácie sú všade okolo nás a každý si teda svoje štúdium riadi sám, pripravuje sa podľa vlastného vedomia a svedomia. Samozrejmosťou je pridelený mentor, ktorý pomáha študentovi počas roka formou konzultácie a pod. Mne bol pridelený jeden z posledných absolventov MW programu – Thomas Curtius MW z Nemecka.

Žiaľ, COVID-19 zasiahol v plnej miere aj moje štúdium, keďže skúšky pre oba ročníky boli zrušené a posúvajú sa na budúci rok. Po úspešnom absolvovaní S1 sa pokračuje na S2, kde sa v podstate človek zdokonaľuje a pripravuje na týždňovú skúšku. Týždňová = 5 pracovných dní prebieha každý deň skúška z teórie a 3 dni aj zo slepej degustácie 12-tich vín. Ako možno vidieť, na takýto nápor treba byť nielen psychicky, ale aj fyzicky pripravený. Po úspešnom absolvovaní je tu záverečná fáza S3, čo je v podstate diplomová práca na zvolenú problematiku.

Už teraz hodnotím môj nástup na štúdium ako jednu z najlepších vecí v živote, keďže mi to dalo neskutočne veľa nových skúseností, rozhľadu a informácií. Tiež je to množstvo kontaktov po celom svete. Mojim cieľom je toto štúdium úspešne absolvovať, čo by mohlo priniesť ovocie aj pre celé slovenské vinárstvo a vinohradníctvo. Predsa len našu krajinu ako vinársku destináciu bude svet ináč brať, ak sa jej propagácia bude diať na najvyššej úrovni, teda na stretnutiach absolventov MW programu.

Víno sa mi stalo „životnou cestou“ a preto to beriem tak, že titul MW mi môže trochu uľahčiť kráčanie po nej. Treba si uvedomiť, že získaním tohto titulu človek nezbohatne po ekonomickej stránke. Asi trochu jednoduchšie pokryje svoje potrebné výdavky a môže robiť to čo ho baví. To zbohatnutie je práve na vedomostiach, kontaktoch a cestovaní. A ja rád svoje bohatstvo posúvam ďalej, keďže už teraz mám spomínanú školu na kurzy o víne. Práve zhodnocovaním svojich vedomostí na najvyššej úrovni chcem poskytovať v rámci vzdelávania a šírenia osvety tú najlepšiu kvalitu a informovanosť.  

Navštívil ste už veľa vinárskych oblastí - ako vnímate kultúru a znalosť vína u nás a v zahraničí? 

U nás je to stále ešte len na vzostupe. Časy predošlého režimu len tak ľahko nezmažeme a trochu to potrvá. V zahraničí, a to najmä v svetoznámych vinárskych krajinách a regiónoch je samozrejmosťou, že aj široká verejnosť má solídne základné povedomie o vínach produkujúcich sa v ich krajine, a aj vedia čo to o ich štýloch.

V nemalej miere sa na tomto samozrejme podpisuje aj životný štýl. V mnohých krajinách, ktoré sú známe či už ako vinárske krajiny alebo ako spotrebiteľské, je bežným javom, že si človek dopraje pohár vína už k obedu. Celkovo je pre nich víno súčasťou jedálnička. Či už sa nachádzame v továrenskej jedálni alebo špičkovej reštaurácii v business zóne.

Naopak u nás je toto skôr výnimkou ako pravidlom. Či už z dôvodu nulovej tolerancie alkoholu pri šoférovaní, alebo len preto, že mať pri obede na stole pohár vína stále pôsobí u nás trošku „exoticky“. Doba sa však pomaly mení a tento ušľachtilý nápoj si pomaly, ale isto razí svoju cestu a víno má stúpajúci trend.

Veľký vplyv na pozitívny posun má aj nadšenie konzumentov pátrať po tom čo pijú a svoje praktické znalosti podložiť nenásilným a zábavným doplnkovým vzdelávaním. Stále častejšie sa stretávam s názorom, že v dnešnej dobe je určité povedomie o víne úmerné aj spoločenskému statusu.

Čo by ste odkázali slovenským vinárom a vínomilcom? 

Dobrá a neľahká otázka na záver 😊. Obe tieto skupiny ľudí sú síce trochu vzdialené avšak dosť úzko prepojené, takže ťažko to generalizovať.

Určite by to bolo pre každú skupinu to, aby medzi sebou súperili férovo a korektne, ale aby v globálnom pohľade boli zocelený spolok. Víno má ľudí spájať a nie ich rozdeľovať, a to aj v prípade ak niekomu nechutí 😊.

Vínomilcom by som odkázal: nech vás neopúšťa chuť a entuziazmus do objavovania tajov všemožných vín, ktoré sa k vám dostanú, aby vám rozširovali obzory vo vašom hobby.

Vinárom: aby sa nevzdávali a prijímali výzvy každého ročníka plný energie a nadšenia, ako z neho vyprodukovať skvost podľa ich najlepšieho vedomia a nadšenia.

Pre obe skupiny: neupúšťať od zlepšovania sa, či už na hobby alebo profi úrovni. Pretože spoločnosť je zložená z jednotlivcov, a keď sa budú jednotlivci zlepšovať, tak aj úroveň spoločnosti bude rásť a napredovať. 

 text: Igor Vizner, Ivan Záleský
foto: Lukáš Záleský, archív Ľuboša Bogára